V roku 1887 sa 13. októbra v Bytči mäsiarovi Gašparovi a jeho žene Tereze narodil syn Jozef. Svetlo sveta uzrel v krásnej posteli s vysokým vyrezávaným čelom, ktorej stred záhlavia aj čelo zdobili majstrovsky vyrezané vzory. Starožitná posteľ spája osudy niekoľkých generácií, ktoré Mariana Čengel Solčanská poprepletala v knihe Proces s mŕtvym (Ikar, 2021). Dej románu sa odvíja od 15. storočia, kedy biskup Tomáš Debrenthey zahorel vášňou k rybárke Anne, pokračuje príbehom predkov rozprávačky archeologičky Cyrily až po súčasnosť. Ústrednou témou je však proces s vojnovým zločincom Jozefom Tisom. Autorka nastoľuje otázky o kolektívnej vine a pasivite voči zločinom, ktoré sa odohrali počas 2. svetovej vojny. Túto knihu by si mali prečítať najmä tí, ktorí popierajú holokaust a velebia popraveného prezidenta slovenského štátu, katolíckeho kňaza Jozefa Tisa. Nie, neverím, že by sa im otvorili oči, očakávam skôr vlnu nenávisti a kritiky, no za pokus by to možno stálo. Odporúčam ju však všetkým, čo sa zaujímajú o temnú stránku našej histórie. Vznik Slovenskej republiky v roku 1939 bol iba diktátom zo strany Hitlera a následne na to sa spustila obludná kakofónia bolesti, tyranie a vyvražďovania židovského obyvateľstva žijúceho na území Slovenska. Autorka veľmi čitateľným a príťažlivým (ak to tak môžem napísať) spôsobom opisuje proces s Jozefom Tisom a jeho pravou rukou Alexandrom Machom, ukážkovým bezcitným prisluhovačom nacistického besnenia. Vybrala z procesu najdôležitejšie úseky a svedectvá a podrobne vykresľuje rozhovory Tisa s advokátom Žabkayom. Vyskladala obraz o človeku, akým prezident bol. Popieral vinu, klamal, že nevedel, čo sa dialo so Židmi v koncentračných táboroch, spochybňoval dôkazy obžaloby a aj o milosť požiadal iba preto, lebo je to vraj „morálna povinnosť“. Možno sa vám pri niektorých pasážach dlane samé zovrú v päsť a znechutenie pocítite až na jazyku. Nevynechala ani popravu politika a aktéra odsunu slovenských Židov Vojtecha Tuku. Ako všetci dobre viete, Tiso, hoc spupne svoju vinu popieral, sa milosti nedočkal a 18. apríla 1947 ho popravili. Neviem, či je to historický fakt, alebo len autorkina fabulácia, no silno ma zasiahla veta, keď sa nepodarilo odsúdencovi zlomiť väz a katov súcitný pomocník mu dopomohol k rýchlej smrti. „Kat vykoná milosrdenstvo, akého katolícky kňaz nebol schopný.“ Katolícky kňaz nebol schopný milosrdenstva, ba čo viac, bol tým, ktorý poslal na smrť tisíce iných. Posledný rozhovor pred popravou viedol s Dominikom Tatarkom. „Každý odsúdenec upadne od okamihu, ako sa dozvie, že niet nádeje, do zvláštneho stavu tichej agónie. Je to vlastne umieranie za živa. ´Rozprávam sa s mŕtvym,´napadne Dominovi.“ Pojednávanie trvalo sedemdesiatjeden dní, vypovedalo dvesto svedkov a nakopilo sa vyše osemsto strán stenografických záznamov.
Mariana Čengel Solčanská sa téme holokaustu venuje už od čias štúdia politológie. V záverečnej poznámke spomína zoznámenie s nitrianskym Židom Viliamom Sternom Nisterenkom, ktorý prežil holokaust a jeho očité svedectvo ju vzalo. „Keď som sedela na rohovej lavici v kuchyni jeho bytu v jednom zo sídliskových panelákov, pocítila som zúfalstvo, hanbu a nezmerateľný smútok. Hľadiac do tváre človeku, ktorý bol v dvadsiatom storočí v strede Európy považovaný za menej než zviera, za akéhosi živočícha určeného na vyhladenie zo zemského povrchu, začala som sa báť, strašne báť ľudskej zloby.“ Rovnaké zúfalstvo, hanba a smútok opantajú aj čitateľa. O silné momenty nie je v knihe núdza. Autorka netlačí na pílu a nesnaží sa nás stoj čo stoj rozplakať. No priznám sa, že keď som si čítala o besnení vojakov v Ostrom Grúni (iba predpokladám, že sa jedná o túto obec, nakoľko potom sa Nemci vybrali do obce Kľak), stačili dve vety z úst štrnásťročného svedka vo výpovedi pred súdom a slzy sa nedali zastaviť. „Prečo ich zabili?“ spýta sa to dospelé dieťa. „Veď naša mama nikomu nič nespravili.“ Prečo to všetko? Kladieme si otázky aj dnes.História sa opakuje. To je stará známa a pravdivá veta. Niekedy je fajn, ak sa zopakujú dobré veci, no nesmieme dopustiť, aby sa zopakovali zverstvá z druhej svetovej vojny. A preto treba čítať, vzdelávať sa a nepodliehať konšpirátorom a prekrúcačom histórie. Dobových záznamov je k dispozícii relatívne dosť. Koho nebaví čítať odborné publikácie o histórii, tomu je určená beletria. Mariana Čengel Solčanská napísala vynikajúci román, ktorý vám zodpovie veľa otázok o deportáciách Židov, o vzniku Slovenskej republiky, o cirkevnej moci a praktikách, o zákulisných ťahoch a v prvom rade o vine predstaviteľov vtedajšej garnitúry. Kniha je doplnená o fotografie z osobného archívu autorky.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments