Mrazivý tajomný Island je snom nejedného cestovateľa. Spisovateľ Joachim B. Schmidt je sprievodcom v tejto očarujúcej krajine a dej románu Kalmann zasadil práve sem. Knihu publikovalo vydavateľstvo Literárna bašta vo výbornom preklade Paulíny Čuhovej. Samozvaného raufarhöfnského šerifa Kalmanna Óðinssona som si okamžite zaradila do panteónu obľúbených hrdinov k Raymondovi Babbittovi (Rain Man), Charliemu Gordonovi (Kvety pre Algernona) a Forrestovi Gumpovi.
Kalmann je tridsaťštyriročný mladík. Hoci sa to v knihe nespomína, jeho správanie a činy nasvedčujú tomu, že je autista s obsedantno – kompulzívnou poruchou. Aj keď sa na ňom okolie zabáva, vždy sa vynájde a dokáže sa vyrovnať s ponižovaním. „Niekedy sa mi doslova hádzali okolo krku, hovorili, že som dobrý človek, skala a nemám si nechať, ak ma niekto nazve downíkom, čo ma ale nikto nenazýval, lebo downík ani nie som. Som len iný. Ale starý otec mi raz povedal, že každý je svojím spôsobom iný, a preto som celkom normálny.“ Veľmi túži po žene, no kde ju v tom zapadákove, kde žije, nájsť? Miluje šou The Biggest Loser a presne vie, ako by postupoval, keby bol on ten starý mládenec, čo si môže vyberať z dvadsiatich piatich kandidátok na manželstvo. Nebyť starého otca, zrejme by skončil v ústave, no dedo ho naučil všetko, čo potrebuje k životu. Stal sa z neho lovec polárnych líšok, žralokov a výrobca hákarlu (dosť nechutná záležitosť, ale sto ľudí sto chutí). Býva sám, v malom domčeku, sem – tam ho navštívi mama a on zas chodí na návštevy do mestečka za starým otcom do seniorského domova. Všetci v dedine ho berú takého, aký je a svojím spôsobom nad ním držia ochrannú ruku. Raz pri poľovačke na líšku nájde v snehu čerstvú kaluž krvi. Vari niekto zavraždil zmiznutého majiteľa hotela? Prichádza policajtka Birna, aby sa všetkým pozrela na zúbky. Vedeli ste, že policajti na Islande chodia ozbrojení iba obuškom a slzným sprejom? Kalmann na seba okamžite prevezme úlohu dedinského šerifa, má totiž klobúk, šerifský odznak a starú mauserku, ktorú mu kedysi dávno pri prvom a poslednom stretnutí daroval biologický otec. S milou nemotornosťou a svojským šarmom sa púšťa do pátrania. Má priateľa na facebooku, ktorý vie veľa vecí a ak nie on, tak internet určite. Už viac neprezradím, no vedzte, že finále príbehu vám vyrazí dych.„Spolužiaci sa vždy na moje vysvedčenie tešili, lebo vďaka mne neboli nikdy tí najhorší. Zakaždým sa s úľavou smiali. Smial som sa s nimi, lebo je lepšie smiať sa s ostatnými, ako byť jediný, kto sa nesmeje. Inak je človek osamelý.“
Kalmann je neskutočne sympatický hrdina. Hoci trpí sebapoškodzovaním, a niekedy neodhadne silu ani pri iných, vedome by neublížil ani muche. Jeho komentáre ma po celý čas rozosmievali. Samozrejme, všetko myslí smrteľne vážne. „Stará mama zomrela, keď som bol v maminom bruchu a žil s ňou v Keflavíku, umrela pred televízorom, uprostred večerného vysielania. Jednoducho tam ostala sedieť, aj keď už nič nepozerala. Chvíľu trvalo, kým si to starý otec všimol, lebo ak niekto sedí pred televízorom, ťažko povedať, či ešte žije alebo už zomrel.“ Tento citát krásne demonštruje dvojzmyselnosť výpovedí, ktoré spisovateľ vkladá do úst svojmu hrdinovi. V prvom momente sa zasmejeme a v druhom nám docvakne, aké pravdivé sú jeho slová. Mnoho výpovedí tohto dospelého dieťaťa je zdanlivo jednoduchých, no skrýva sa v nich múdrosť. Od Kalmanna sa dá veľa naučiť. Ale pozor! Neopovážte si sadnúť na jeho miesto v reštaurácii, alebo sa s ním pustiť do guľovačky. Prehráte, a jeho vikingský rev vám bude znieť v hlave aj o dva dni.
Autor nás berie do sveta človeka, ktorého všetci považujú za milého a neškodného dedinského blázna. Žiaľ, často to tak chodí aj v realite. No Kalmann je úžasným príkladom toho, že hoci je „iný“, v skutočnosti je taký istý ako ostatní. A možno o čosi lepší. Koľko takých Forrestov Gumpov, Raymondov Babbittov či Kalmannov žije v našej blízkosti a my ich škatuľkujeme a akceptujeme s blahosklonným úsmevom?!
Schmidt do príbehu zakomponoval problémy Islanďanov. Dozviete sa, ako funguje obchod s kvótami na rybolov a že ani u nich nie je všetko ružové. Celé štyri strany venoval žralokovi grónskemu. Je to predsa Kalmannova parketa! Zdedil tajný recept na marinovanie návnad a nevyzradí ho ani živej duši. Schmidt má Island prechodený krížom – krážom a teraz aj my aspoň v duchu môžeme absolvovať nezabudnuteľnú výpravu po zasnežených pláňach Melrakkaslétty. Sneh a mráz sa zarezávajú pod kožu, no láskavý humor, ktorým naplnil kapitoly románu, nedovolí chladu obrať nás o čitateľskú pohodu. Výborná kniha, smelo ju odporúčam všetkým, ktorí majú radi svojráznych hrdinov a dobré príbehy s detektívnou zápletkou.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments