Ahmet Altan Madam život

Ahmet Altan Madam život

Príbeh lásky odohrávajúci sa na pozadí búrlivých udalostí otriasajúcich Tureckom, s filozofickými vsuvkami o živote, prežívaní, slobode, literatúre, čítaní a písaní. Tak by sa dal veľmi, skutočne veľmi jednoducho definovať nový román Ahmeta Altana Madam Život.

Oceňovaný turecký spisovateľ Ahmet Altan a jeho brat Mehmet boli v roku 2016 zatknutí pre absurdné obvinenie. Represívnym režimom Recepa Tayyipa Erdogana boli odsúdení na doživotie. V júli 2019 odvolací súd zbavil bratov doživotných trestov, no z väzenia vyšiel iba Mehmet. Ahmet sa ocitol na slobode len na pár dní a opäť ho zatkli. Napokon 14. apríla 2021 Európsky súd pre ľudské práva rozhodol o porušení spisovateľových práv na slobodu prejavu a bol definitívne oslobodený. Vo väzení neklesal na duchu a svoje pocity a myšlienky pretavil do troch kníh, ktoré sa mu vo väzenskej cele podarilo napísať. Vydavateľstvo Inaque publikovalo dojímavé memoáre Už nikdy neuvidím svet (2021) v preklade Ladislava Bodíka. Uvažuje v nich o svojom odsúdení, o nádeji, sú dojímavým svedectvom človeka zbaveného slobody tela, nie však ducha. Ďalšími dvomi knihami sú Kocky a Madam Život. Pod preklad druhej menovanej sa opäť podpísal L. Bodík a za uvedenie na slovenský knižný trh vďačíme Inaque. Ahmet Altan sa vyjadril, že nebyť pobytu vo väzení, nikdy by mu nápad napísať túto knihu neskrsol v hlave. Román sa zameriava na vzťah študenta literatúry, ktorý brigáduje ako komparzista v hudobnej televíznej šou, a zrelej ženy Hyat. Zoznamujú sa na jednom z nakrúcaní. Altan trávil vo väzení dlhé hodiny sledovaním podobných relácií, kde sporo odeté ženy hrajú svoje hry. Nemajte strach, nejedná sa o príbeh z červenej knižnice. Láska so všetkými radosťami aj bolesťami sa v diele stáva metaforou túžby po slobode a dôležitú úlohu zohráva rozprávačova láska k literatúre, ktorá je pre neho i autora hnacím motorom. Román Madam Život bol v roku 2021 ocenený francúzskou Prix Fémina étranger.

Fazilova rodina utrpela finančný krach a otec vzápätí na to dostal porážku. Život mladého študenta literatúry sa rozbil na kúsky. Luxus internátu vymenil za lacnú ubytovňu, kde sa o spoločné priestory delí s disidentmi, novinármi, transvestitmi, vyhadzovačmi a ďalšími ľuďmi na okraji spoločnosti. Nájde si prácu ako komparzista v televíznej šou, aby si popri sociálnom štipendiu privyrobil. Tu sa stretáva so zmyselnou, tajomnou a nezávislou ženou Hayat, oveľa staršou než on. Hayat žije bez premýšľania o budúcnosti, nikdy nehovorí o minulosti, zatiaľ čo Fazil pociťuje ťarchu nečakanej chudoby a obáva sa neistej budúcnosti. Tí dvaja už rozdielnejší byť nemôžu. A predsa ich spája čoraz väčšie puto, nielen sexuálne. Debatujú o Fazilovej literárnej vášni a Hayatiných dokumentárnych filmoch. Ona knihy nečíta, je presvedčená, že vie toho rovnako veľa ako spisovatelia. „To, čo už o ľuďoch viem, mi stačí, od nikoho iného sa v tomto smere nič nové nenaučím.“ Ich filozofické dišputy sú inšpiratívne.

Do študentovho života vstupuje ešte jedna žena. Rovesníčka Sila taktiež študuje literatúru a rovnako ako jeho, aj jej rodina z politických dôvodov skončila na ulici. Svoju budúcnosť vidí v emigrácii. Snaží sa získať zhabaný pas a dúfa, že obaja nájdu šťastie ďaleko za tureckými hranicami. Vzťah sa prehlbuje a Fazil sa medzi dvomi ženami zmieta v oblaku výčitiek a lásky. Obe miluje, každá ho priťahuje iným spôsobom.

Situácia v krajine sa vyostruje. Život sa mení na peklo, ľudia hladujú, upaľujú sa na uliciach, otcovia bez práce páchajú samovraždy, vyhladované deti žobrú popri cestách, dochádza k zatknutiam intelektuálov a iných pre štát nežiaducich osôb a toto všetko obostiera hrôzu naháňajúce ticho. V novinách ani v televízii či rozhlase o tom niet jedinej zmienky. Spolubývajúci novinár požiada Fazila o korektúry nebezpečných textov, ktoré odsudzujú zločiny vlády. Hlavný hrdina detailne spoznáva bezohľadnú a represívnu tvár diktátorského režimu, ktorý väzní novinárov, spisovateľov a akademikov, núti mladých húfne opúšťať rodnú zem a rozsieva v uliciach, strach, beznádej a frustráciu. Pod tlakom okolností sa mení, pochováva staré Ja a nové pocity a dojmy v ňom zanechávajú hlboké jazvy. „Som si však vedomý, že písanie neotvára dvere iba k veľkej vnútornej slobode, ale aj k vonkajším nebezpečenstvám.“ Priateľka Sila je definitívne rozhodnutá opustiť Turecko, no Fazil váha. Opustiť jednu z milovaných žien a vymeniť rodisko za cudzí svet je ťažké rozhodnutie.

Román Ahmeta Altana je naozajstnou lahôdkou. Akokoľvek sa zdá ľúbostný príbeh na pozadí nejakého konfliktu ošúchanou témou, turecký spisovateľ tomu svojmu pridáva hodnotnú umeleckú kvalitu. Či už sú to sofistikované dialógy medzi jednotlivými protagonistami alebo pasáže o literatúre, písaní a literárnej kritike. Najdôležitejším je hlas volajúci po slobode. „Literatúra si vyžaduje odvahu, všetci veľkolepí spisovatelia pochádzajú spomedzi radov tých, ktorí píšu s gurážou,“ prihovára sa románová profesorka literatúry žiakom. A ja som presvedčená, že hovorí aj o Ahmetovi Altanovi, ktorého som si zamilovala už pri čítaní jeho srdcervúcich memoárov.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť