Karin Lednická

Karin Lednická Šikmý kostel

V roku 2020 sa v českej čitateľskej ankete Kniha roka stal absolútnym víťazom román Karin Lednickej Šikmý kostel (Bílá vrána) a našiel fanúšikov aj u nás. Po veľkom úspechu sa pokračovanie plánovanej trilógie dočkalo rovnakého vrelého prijatia. Prvý diel mapuje obdobie medzi rokmi 1894 – 1921 a druhý s rovnakým názvom Šikmý kostel (Bílá vrána 2021) pokračuje od roku 1921 po koniec druhej svetovej vojny. Lednická približuje históriu karvinského regiónu, ktorý je úzko spätý s ťažbou uhlia. Autorka sa poctivo venovala výskumu, spracovala veľké množstvo archívnych materiálov, nahrala hodiny a hodiny rozhovorov s pamätníkmi alebo ich potomkami. Podarilo sa jej dokonalo vykresliť autentické prostredie a nezabudnuteľné postavy. Svoju románovú kroniku zaľudnila množstvom postáv, no hlavné hrdinky Barbora, jej dcéra Barka a kamarátka Julka sú strhujúce. Treba vyzdvihnúť autorkinu prácu s jazykom, vytvorila priam hmatateľnú atmosféru, cítiť vôňu čerstvo upečeného chleba, byliniek, pukotanie ohňa v kachliach ale aj štipľavý zápach po výbuchu v uhoľnej bani a prach upchávajúci nos i póry na pokožke. Do textu zakomponovala nárečové slová a banícky slang, čím ilustruje bilingválnosť opisovaného regiónu.

Románové mesto Karwina, ktoré vzniklo z pastierskej osady, nie je dnešná Karviná. V doslove autorky sa dozviete podrobnosti, ktoré ju viedli k zvolenému názvu. Na území, kde sa dej odohráva, dnes stojí iba šikmý kostol, ktorého základy sú narušené vzhľadom na rozryté podložie po dolovaní uhlia. Lednická začína odvíjať svoje rozprávanie v roku 1894, kedy pri banskom výbuchu zahynulo vyše dvesto baníkov. Nešťastie ovplyvnilo množstvo rodín, medzi nimi aj tú Barborinu. Tragédia sa v budúcnosti podpíše pod osudy jej detí a vnúčat. Skôr ako dôjde k nešťastiu, zoznamujeme sa s hlavnou hrdinkou počas náročnej cesty do soľnej bane vo Wieliczke, kam chodili ženy každoročne kupovať soľ. Chrbát pod ťažkým batohom rozožratý od potu zmiešaného so soľou je v budúcnosti pre Barboru šťastnou spomienkou na časy, kedy ju doma čakával milovaný manžel. Cesta trvá nekonečných šesť dní. Barbora kráča so štvorročnou dcérou a druhú nesie pod srdcom. Na soľnej púti sa zoznamuje s bezdetnou Julkou, trpiacou v područí bezcitného surovca a ožrana. Ich priateľstvo sa tiahne dlhé roky a vnáša do príbehu nové a nové témy. Hoci majú obe ženy náročný život a v mnohom sú si podobné, predsa sú rozdielne. Barbora sa utieka k Bohu, znáša všetko utrpenie s pokorou a vierou, Júlia berie svoj osud do vlastných rúk, čo tam po Bohu, predsudkoch a hlúpych rečiach iných. Nie, ona trpieť odmieta. Je obrazom silnej, emancipovanej ženy. Rodina sa rozrastá, deti rastú, prichádza prvá svetová vojna a ďalšie trápenie. Lednická sa venuje povojnovým rozbrojom na poľsko-českej hranici, keď oba národy bojovali o územie. Táto téma nie je až tak dôverne známa českým čitateľom, nie to ešte nám na Slovensku. Mnohí obyvatelia regiónu pochádzajú zo zmiešaných manželstiev Čechov a Poliakov, je ťažké sa rozhodnúť, na čiu stranu sa prikloniť. Narastajúci konflikt a občianska vojna zasiahnu aj Barborinu rodinu.

V druhej časti sa s hrdinami stretávame v čase, kedy sme sa s nimi v roku 1921 rozlúčili. Dráma poľsko-českého konfliktu neskončila ani po vzniku Československa. Ale aj napriek pretrvávajúcej nevraživosti medzi Čechmi a Poliakmi by sme mohli hovoriť o dobe rozmachu. Šťastie netrvá dlho, prichádza hospodárska kríza a schyľuje sa k druhej svetovej vojne. Životom ubitá Barbora sa stáva starou matkou. Zatrpkla a dcére Barke spôsobuje vrásky na čele. Rozumieme jej. Kto by sa usmieval, keby prežil to, čo ona. Napätie v spoločnosti sa odráža aj na rodinnej pohode. Lednická opäť rozohrala niekoľko úzko spätých príbehov. Najväčší priestor dostáva Barkina dcéra Žanka. Jej otec Ludwik (ktorý má česko-poľské korene) je postavený pred ultimátum: buď dá deti do českej školy, alebo sa môže rozlúčiť s tak prepotrebnou prácou v bani. Napokon sa vedenie uspokojí s najmladšou dcérkou, ktorá sa tým pádom ocitá v úplne odlišnej situácii než súrodenci. Lednická rozčlenila román na deväť kapitol a striedavo sledujeme Barku, jej muža Ludwika, Julku a ďalších. Nové štátne hranice rozdelili aj dovtedy dobre fungujúce vzťahy obyvateľov kraja. Nejde iba o konflikty medzi príslušníkmi národností, ale v prvom rade o rodinné. Brat sa háda s bratom, sestra má zakázané vídať sestru a utrpenie nemá konca – kraja. Po vypuknutí vojny sa už beztak zlá situácia zhoršuje. Prídelový systém, hlad, bieda, strach o príbuzných… Obyvatelia v pohraničí boli pri nacistickej registrácii obyvateľstva nútení vybrať si národnosť. Kto sa hlásil k poľskej, bol zaradený do skupiny podľudí, kto zvolil nemeckú, bol v očiach ostatných zradca. Čo je horšie? (Kiež by sa už nikdy nič také na svete neudialo.) Niektoré z postáv sledujeme v otrasných podmienkach nacistických pracovných táborov Polenlager. Na vyše šesťsto stranách sa odvíjajú príbehy z radov obyčajných ľudí, ktorých osudy sú ťažko poznamenané dobovými konfliktami.

Karin Lednická napísala skutočne úchvatné dielo, ktoré dostane azda každého. Pútavý štýl, výborné dialógy, plnokrvný (toto slovo sa mi žiada použiť) jazyk mnohonárodnostného regiónu, uveriteľné postavy, zaujímavé témy, dobová atmosféra, prekvapivé a nečakané zvraty a v prvom rade silné ženské protagonistky robia zo Šikmého kostola nezabudnuteľný literárny zážitok. Prekvapuje ma, že svojim hrdinkám dopriala odlišné charaktery aj príbehy, no všetky odsúdila k neustálemu trápeniu. Keď sa už – už zdá, že sa na niektorú usmialo šťastie, neskoršie udalosti zahasia aj najmenšiu iskru nádeje. Sú silné, nepoddajné, obetavé, snažia sa vymaniť z marazmu, no nepriazeň osudu ich vracia do bahna utrpenia. Škoda. Azda im dopraje viac radosti v záverečnej časti. V románe sa objavujú všetky hrôzy spojené s vojnou, či už sú to popravy, bombardovanie, znásilnenia alebo odoberanie plavovlasých modrookých detí na výchovu do nemeckých rodín. Čaká po vojne Barborino potomstvo lepší život? Na vzostupe je komunizmus a tak je na mieste domnienka, že ani veľmi nie. Dúfam, že na ukončenie trilógie nás autorka nenechá čakať príliš dlho.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť