Albert Einstein bol génius. O tom netreba polemizovať. Jeho teória relativity v roku 1905 zásadne zmenila dovtedajšie chápanie času a priestoru a napokon aj gravitácie. V roku 1915 ohúril svet všeobecnou teóriou relativity, o ktorej dodnes nikto nepochybuje a slúži ako nenahraditeľná sonda na určovanie rozloženia hmotnosti vo vesmíre. Existujú však isté indície, ktoré vedú k záverom, že spolutvorkyňou onej slávnej teórie bola jeho manželka, srbská matematička a fyzička Mileva Marićová. Ostré diskusie na túto tému pretrvávajú dodnes. Einstein jej meno nikdy pod žiadnym odborným článkom neuverejnil, ba dokonca ju nespomenul ani v ďakovnej reči pri preberaní Nobelovej ceny za fyziku. Faktom však zostáva, že Mileve vyplatil celú finančnú odmenu, ktorú za Nobelovu cenu dostal.
Spisovateľka Marie Benedict, autorka románov Jediná žena v miestnosti a Tajomstvo Agathy Christie, sa rozhodla Milevu Marićovú vyňať z tieňa slávneho manžela a napísala román o žene, ktorá bola nielen manželkou slávneho fyzika, ale aj jeho spolupracovníčkou. Keďže o Einsteinovi existuje množstvo zdrojov a o Mileve takmer žiadne, mohla čerpať najmä z listovej korešpondencie medzi manželmi a priateľkou Helen a vlastnej fantázie. Sama autorka priznáva, že k vede nemala nikdy príliš blízko, čo je v próze aj cítiť. Trochu ma sklamalo, že dosť odflákla v podstate najdôležitejšie aspekty života hlavných postáv, no budiž, je to beletria, nie odborná publikácia. S čím sa ale nedokážem stotožniť, je fakt, že Mileve prisúdila ničím nepodložené vnuknutie inšpirácie, ktorá viedla k sformulovaniu teórie relativity. Podľa jej knihy, nie Albert, lež ona dostala nápad pri pohľade na odchádzajúci vlak. Nespochybňujem jej prínos, bola geniálna matematička, v tomto sa jej Albert nevyrovnal, a teda za výpočtami a matematickými dôkazmi potrebnými na overovanie teórie stála fakticky ona. Keby osud inak zamiešal karty, určite by sme sa o nej dnes učili.Mileva Marićová, prezývaná Mitza, od narodenia trpela vrodenou chybou bedrového kĺbu. Vyrastala v presvedčení, že ju so znetvorenou nohou rodinné šťastie nečaká, vrhla sa radšej na štúdium matematiky a fyziky. V otcovi mala obrovskú podporu. Ako piata žena v dejinách sa dostala na Polytechnickú univerzitu v Zűrichu, kde študovala ako jediná žena a musela čeliť nevôli mužských profesorov. Benedictová opisuje Milevinu, dravosť, vynaložené úsilie stať sa profesorkou fyziky, vznikajúce a prehlbujúce sa priateľstvo so spolubývajúcou Helen. Jej bystrosť začína oceňovať večne strapatý bohémsky spolužiak Albert Einstein. Mileva sa bráni, štúdium a kariéra hrajú prím, no vtipnému, milému, vzdelanému géniovi napokon neodolá. Po rôznych peripetiách, ktoré bránili ich vzťahu a po rodinnej tragédii, z ktorej sa Mileva nikdy nespamätala, sa vzali a od tej chvíle sa z geniálnej študentky stáva žienka domáca. Nie hneď, spočiatku s Albertom pracujú na projektoch spolu, ich spoločné dni sú naplnené fyzikou, popri starostlivosti o domácnosť a rodinu sa stíha neustále vzdelávať, sleduje najnovšie výskumy vo fyzike, píše články, podieľa sa na dokazovaní teórie relativity. Einstein jej ani raz neprisúdil spoluautorstvo, sklamaná a zdrvená sa s tým len veľmi ťažko zmieruje. Zostáva v tieni manžela a v príbehu Marie Benedictovej totálne rezignuje. V románe jej ponúkla myšlienku na prehodnotenie rezignácie slávna Marie Curie-Sklodowska, ku ktorej odjakživa vzhliadala, no neinšpirovala sa. Škoda. Vybrala si inú cestu.
Dobové myšlienky, názory a pretrvávajúci sexizmus sú, žiaľ, aj dnes súčasťou spoločnosti. Hoci ženy konečne zastávajú vysoké funkcie v politike, sú rešpektované vedkyne, je o nich počuť oveľa viac ako v minulom storočí, stále je ich málo. Benedictová vykreslila Milevu ako neuznanú vynikajúcu matematičku a fyzičku, ktorá sa zmierila s faktom, že v rodine je miesto iba pre jedného génia. Ponúka zaujímavý mix fikcie a faktov, no kniha je skôr určená tým, ktorí majú radi jednoduché a jednoducho napísané príbehy. Mileva, silná žena s brilantným mozgom, je pre mňa v jej podaní až príliš romantická a nepriebojná. Jednoducho tomu nemôžem uveriť. Za pochvalu stojí, že relatívne dobre vystihla nepriazeň a útlak, s ktorým sa ešte začiatkom dvadsiateho storočia ženy stretávali. Úlohou ženy bolo vydať sa, mať deti, byť oporou manželovi. Kdeže štúdium! Mileva sa vymykala z bežných štandardov, mala našliapnuté k skvelej kariére, no napokon ju nastavenie spoločnosti zošrotovalo ako mnohé iné.
Ak máte radi príbehy inšpirované skutočnosťou, román V tieni Einsteina je dobrou voľbou. Som presvedčená, že aj tí, ktorí poznajú históriu vzťahu hlavných protagonistov, budú mať chuť potriasť raz jedným a raz druhým. Albertom za to, ako Milevu totálne odpísal a Milevou za to, ako zahodila všetky sny o kariére fyzičky za hlavu.
Marie Benedict: V tieni Einsteina, Lindeni 2021, preklad Denisa Jahičová
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments