Kto čítal McEwanovu Betónovú záhradu, ten si určite dobre pamätá emócie a tiesnivú atmosféru, do ktorej ho kniha uvrhla. Podobnú náladu vzbudzuje temná a originálna debutová próza Marieke Lucas Rijneveld Večerný nepokoj. V príbehu ožívajú intenzívne obrazy a nezabudnuteľné postavy hodené do krútňavy tragédie. Spracúvať témy ako je incest, sexuálne násilie, týranie zvierat či zanedbávanie detí, môže byť niekedy risk, no v tomto prípade je výsledkom kniha, na ktorú len tak ľahko nezabudnete. Čiastočne autobiografický román je živý, naturálny, surový, ale v prvom rade výborne napísaný. Keďže Rijneveld pochádza z farmárskej rodiny, prácu a spôsob života na statku veľmi dôverne pozná, ba dokonca sa musela pred rokmi vyrovnať so smrťou brata.
Smrť, sex a náboženstvo
Matthies sa krátko pred Vianocami vyberie korčuľovať na jazero. Mladšia sestra prosí, aby ju vzal so sebou. „Nie, to nejde,“ povedal. A potom tichšie, aby som to počula len ja: „Pretože ideme na druhú stranu.“ Naposledy zamával a už sa nikdy nevrátil. Domov priviezli len jeho utopené telo. Okamžite nastáva neúprosný rozklad hlboko veriacej rodiny. Paralyzovaní rodičia nechcú so svojimi deťmi tragédiu rozoberať, platí prísny zákaz hovoriť o bratovi. Rozprávačka Jas si od nešťastného momentu odmieta vyzliecť bundu. Stáva sa akýmsi jej štítom a súčasťou identity. (Jas znamená v holandčine bunda.) Vo vreckách hromadí spomienky. Svet vníma prostredníctvom Písma, ktoré často cituje. Súrodenci začínajú bizarnými a nebezpečnými spôsobmi hľadať cestu na „druhú stranu“, kde ich čaká lepší život. Odo dňa tragédie sa z nich stávajú traja králi, „pretože raz príde deň, keď nášho brata nájdeme, aj keby sme sa mali vybrať na ďalekú cestu a priniesť dary.“ Spochybňujú vieru v Boha, majú strach a k pochopeniu smrti sa pokúšajú priblížiť týraním a usmrcovaním zvierat. Ich fantazírovanie, rituály a časté erotické hry sú iba neúčinnými spôsobmi kontroly strachu a úzkosti. Zmietajú nimi hormóny, nerozumejú premenám dospievajúceho tela a tápu v otázkach sexuálnej výchovy. Dospelí sa k nim chovajú ako k dobytku. Mama ich natiera masťami pre kravy, neustále odčervuje od parazitov, po vyrieknutí zakázaných slov im ústa vymýva mydlom. Ako sa nabaľuje scéna za scénou, rozprávanie sa zintenzívňuje a očakávanie ďalšej tragédie narastá. Jas neľudsky týra svoje telo. Pripináčik v pupku je ničím oproti rozhodnutiu nechodiť na toaletu. „Podarilo sa mi všetko v sebe zadržať – odteraz nemusím prísť o nič, čoho sa nechcem vzdať.“ Otec jej do konečníka pchá kusy mydla ako teľatám, keď majú zápchu. Rozprávačka dokáže čitateľa úplne vtiahnuť do svojho trýznivého sveta. Jej bolesť bolí aj nás. Hoci sa dej odohráva v 21. storočí, izolovanosť farmy, fanatická viera v Boha a množstvo biblických citátov navodzuje pocit dávnej minulosti. „Ešte žijem a to je jediné, čo si všimnú. Fakt, že každý deň vstaneme, hoci nám to ide čoraz pomalšie a ťažšie, je pre nich dostatočný dôkaz toho, že sa máme dobre: traja králi sa sami vyšvihnú do sedla, hoci sedlo dávno zmizlo, a my sedíme len na hrubej srsti, zatiaľ čo hrbolce, s ktorými sme sa zmierili, nám odierajú kožu.“Veľký talent holandskej literatúry
Marieke Rijneveld prijala v roku 2010 druhé meno Lucas a začala používať rodovo neutrálne „oni“. Neidentifikuje sa ako trans, hovorí, že sa cíti „niekde uprostred“. Dobrovoľne sa pasuje do role literárneho outsidera, no už teraz patrí medzi najväčšie talenty holandskej literatúry. Dátum narodenia, 20. apríl, zdieľa s Hitlerom. „Ako dieťa som si myslel/a, že je to smiešny nápad narodiť sa v rovnaký deň ako ten obludný muž, ale prinútilo ma to premýšľať, či som dobrý alebo zlý človek.“ Aj rozprávačka sa narodila v ten istý deň a v príbehu fantazíruje o Židoch ukrytých pred novodobým holokaustom v pivnici. Hoci s nimi súcití, scény, kedy zdraví brata a spolužiakov nacistickým pozdravom sú absurdné. Rijneveld v texte často prekračuje hranice prijateľnosti. Na margo toho uvádza, že deti sú deti, vo svojej nevinnosti a naivnosti hovoria a konajú tak, ako by sa dospelý nikdy neodvážil. Večerný nepokoj je vskutku výnimočný debut plný dokonalých metafor, prešpikovaný sexualitou, smútkom a hlbokou bolesťou. Možno vás oberie o pokoj a chvíľami vzbudí zhnusenie, no v konečnom dôsledku prináša fascinujúci literárny zážitok.
(Marieke Lucas Rijneveld Večerný nepokoj, preklad Adam Bžoch, Slovart 2021)
Článok bol pôvodne uverejnený v Magazíne o knihách ( č. 1/2022), nájdete ho aj na Facebooku a Instagrame.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments