Keď som zhruba takto pred rokom recenzovala debut Petra Derňára Škrabot (Lindeni, 2021), ukončila som svoj text slovami chvály: „Rada konštatujem, že atmosféra Škrabotu bola výborná a temno-temná. Peter Derňár namiešal silný kokteil hrôzy a na záver nezabudol položiť čerešničku na debutantskú tortu.“ Tentoraz, žiaľ, musím konštatovať, že čerešničku niekto zrejme zjedol. Kým v Škrabote sa autorovi podarilo vybudovať parádnu atmosféru strachu, triler Kladivo, opäť z vydavateľstva Lindeni, už takú intenzitu nedosahuje.
Partia kamarátov chce osláviť päťdesiatku jedného z nich kdesi na chate. Lenže zúri pandémia corona vírusu, rekreačné zariadenia sú zatvorené a samozrejme platí zákaz hromadných akcií. Lenže oni sedieť v bubline nechcú. Martinovi sa podarilo zohnať chatu niekde pánu bohu za chrbtom. Mobily nechali po dohode doma. Oddýchnu si od sveta…Už počas cesty vzniká medzi chlapmi, ktorí sa považujú za najlepších kamarátov, napätie. Vystupňuje sa, keď sa dozvedia, že Martin pozval aj chalana, ktorého v detstve brali iba ako „fackovacieho panáka“. Muži, zvyknutí na luxusné dovolenky, skoro odpadnú pri pohľade na dom, v ktorom majú tráviť dovolenku a oslavu. Autá museli zaparkovať na lesnej ceste a brodiť sa snehom niekoľko stovák metrov do chalupy, ktorá má dobré časy dávno za sebou. S nespokojnosťou protagonistov začala rásť aj moja. Po prvej nočnej pitke nájdu kamaráti jedného spomedzi nich mŕtveho v kôlni na drevo. Načo by sa unúvali k autu a hneď na políciu? Nie, radšej začali polemizovať, kto to mohol byť. Ok, kam by išli proti noci, určite pôjdu ráno. To som si naivne myslela. Našli ďalšiu mŕtvolu, potom ďalšiu a stále sa nik nemal k odchodu. Pochopila by som, keby autor zakomponoval do deja fakt, že sa záhadne stratili kľúče od áut, napríklad. Ale nie, mali autá, aj kľúče, aj plné nádrže… Jeden z osemčlennej partie musí byť vrah.
Kapitoly hlavnej dejovej linky sú poprekladané čiernymi stranami s príbehom, ktorý sa odohráva niekoľko desiatok rokov predtým. Toto rozprávanie ma zaujalo oveľa viac. Pokojne by som privítala aj samostatnú knihu. Je to temné a desivé, ako vystrihnuté z hororu. Tí, ktorí čítali Škrabot si akiste spomenú, že podobnú formu volil aj vo svojom debute.Nálada na chate je na bode mrazu. Priatelia upodozrievajú jeden druhého. Zdá sa, že ich priateľstvo stálo na vratkých nohách. Na svetlo sveta sa derú desivé tajomstvá, o ktorých si jednotlivci mysleli, že sú dávno pochované. Vždy sa nájde niekto, kto vás vidí. Potenciálni vrahovia postupne umierajú…
„Túto knihu som napísal rýchlo, priamočiaro a niekedy až hriešne bezproblémovo,“ vyznáva sa v poďakovaní autor. Možno keby písal pomalšie, vychytal by muchy a aj dialógy by boli uveriteľnejšie. To, že ja mám výhrady, ešte neznamená, že sa kniha nebude páčiť niekomu inému. Verím, že si svojich čitateľov nájde. Príbeh by som mohla prirovnať ku knihe Vražedná terapia od Paola Roversiho (Lindeni 2021), kde je tiež niekoľko ľudí zavretých na jednom mieste a postupne zomierajú.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments