Nina LaCour je autorkou piatich románov pre tínedžerov. Na Slovensku vyšli tri a všetky sa stretli s pozitívnym čitateľským ohlasom. Debutovala príbehom Caitlin, ktorá sa vyrovnáva so stratou najlepšej kamarátky Ingrid a dielo s názvom Pôjdem tam, kam pôjdeš ty sa stalo jedným z najlepších tínedžerských debutov roka 2009. V roku 2018 vystúpila na najvyššiu priečku a najlepšou YA knihou roka sa stal jej ďalší román Všetko je tak ako má byť. Po dvoch úspešných tituloch siahlo vydavateľstvo CooBoo aj po treťom s názvom Daj na mňa pozor. Pod preklady všetkých troch kníh sa podpísala Veronika Lašová. Autorka sa riadi heslom: „Pri písaní nejde o to, aby ste napísali tak veľa slov, ako sa len dá, ale aby ste našli tie správne.“ A ona tie správne nájsť veru vie. Jej romány sú útlejšie a predsa sa v nich skrýva veľa. V každom jednom necháva svoje hrdinky vyrovnávať sa s nejakou traumou, bolesťou a stratou. Robí to jemne a pôsobivo.
Prečítala som si všetky tri knihy za sebou a zapôsobili na mňa. Som presvedčená, že mladí čitatelia z nich môžu načerpať silu, dostať odpovede na otázky, ktoré im víria v hlave a nájsť pomoc, ktorú možno hľadajú. Alebo si iba užiť nezabudnuteľné príbehy o stratách, odpustení, láske a nádeji. Hrdinky sú veku, kedy buď končia strednú školu alebo čerstvo nastúpili na univerzitu. Mila, Caitlin a Marin príliš skoro schytali rany od života a vyrovnať sa s nimi nie je ľahké.
Pôjdem tam, kam pôjdeš ty
Caitlin a Ingrid boli najlepšie priateľky. Spolu drali školské lavice, zabávali sa, zdieľali spoločnú vášeň pre fotografovanie, ale po nečakanej Ingridinej smrti zostáva Caitlin úplne ochromená smútkom. Prespáva v aute pred rodičovským domom, nevie sa zaradiť naspäť medzi spolužiakov, odmieta terapiu, je zlomená. Keď nájde priateľkin denník, v ktorom zaznamenala svoje bolestivé a dojímavé zbohom, naplno prežíva veľkú stratu a snaží sa nájsť nejakú nádej, aby mohla opäť „žiť“. Smrť blízkej osoby zanechá v pozostalých obrovskú prázdnotu a bolesť. Aj dospelý má čo robiť, nieto ešte dospievajúci tínedžer. Nina LaCour sa veľmi citlivo chopila témy a napísala emotívny príbeh, v ktorom pomaly odkrýva pocity aj myšlienky hlavnej hrdinky.
Všetko je tak, ako má byť
Marin sa rozhodla stráviť vianočné sviatky a prázdniny v prázdnom vysokoškolskom internáte. Po tom, čo sa doma v San Franciscu utopil jej starý otec, ktorý ju od malička vychovával úplne sám, odišla z domu odhodlaná nikdy sa nevrátiť. Nekomunikuje s nikým z minulosti, neodpovedá na správy, nezdvíha telefón. Lenže jej priateľka z detstva Mabel sa len tak ľahko nedá odbiť a prichádza do New Yorku, aby zistila, čo sa pred jej útekom stalo a čo sa vlastne deje, pretože stovky esemesiek bez odpovede by vystrašili každého. Snehová víchrica ich uzavrie v internáte a pred otázkami niet kam ujsť. Spolu s Mabel odkrývame tajomstvá, s ktorými sa Marin len veľmi ťažko vyrovnáva. Autorka opäť siahla po téme straty blízkeho, no pridala ešte nespracovaný hnev mladého dievčaťa na človeka, ktorému verilo. Marin v útlom veku prišla o matku, to bola prvá ťažká rana, ale so starým otcom ju ako tak zvládli, no zrada z jeho strany sa pre ňu stala nočnou morou.
Daj na mňa pozor
Najnovší román Niny LaCour sa nesie v rovnakom štýle ako predchádzajúce. Od samého začiatku cítiť jemný melancholický tón a empatiu. Jej knihy sa vyznačujú pomalým tempom, čo však neznamená, že by sa čitateľ nudil. Mila prichádza na izolovanú farmu, kde žije niekoľko detí a mladých dospelých v pestúnskej starostlivosti. Hlavná hrdinka tu má pôsobiť v pozícii učiteľky. Snaží sa zapadnúť do zabehnutej komunity, z ktorej všetci členovia sa museli vyrovnať alebo sa vyrovnávajú s určitými osobnými problémami. Mila si z minulosti nesie ťažkú traumu. Autorka do príbehu zakomponovala fantastický prvok, ktorým sú duchovia. Sú akousi metaforou na „duchov minulosti“, ktorí kvária členov náhradne rodiny. Rozprávanie je trochu strašidelné, no prostredníctvom neho nám autorka demonštruje vyrovnávanie sa hlavnej hrdinky s minulosťou. Skutočnými príšerami nie sú zjavujúci sa duchovia, lež trauma, neistota a strach.Témy, ktoré Nina LeCour vo svojich knihách spracúva, sú mladým čitateľom veľmi blízke. Jednotlivé príbehy sú odlišné, no rukopis autorky zostáva rovnaký. Spoločnými znakmi sú empatia, citlivosť, nádych lyriky a, samozrejme, šťastné konce. Berie čitateľov na cestu za pochopením, porozumením a odpustením, ktoré ide ruka v ruke s nádejou, že všetko zlé sa raz na dobré obráti.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments