V roku 2020 si vďaka vydavateľstvu Tatran mohli slovenskí čitatelia prečítať hlboký a stále aktuálny román Christy Lefteri Včelár z Aleppa. Strastiplný príbeh migrantov, ktorí museli utiecť pred vojnou v Sýrii, aby si zachránili to najcennejšie – holý život. Autorka sugestívne a autenticky vyrozprávala príbeh o strate vlasti, sile smútku a moci lásky, odvahy a nezlomnej nádeji na nový začiatok. V podobnom duchu sa nesie aj jej nový román Spev vtákov, no tentoraz sa nevenuje vojnovým migrantom, lež ekonomickým. Opisuje osudy pomocníčok v domácnosti, ktoré museli odísť zo svojich domovov pracovať do zahraničia, aby uživili svoje rodiny. Christy Lefteri skúma ideológie, predsudky a presvedčenia, ktoré môžu viesť (a často vedú) k veľmi smutným udalostiam. Vykreslila, ako dokáže nedokonalý systém väzniť ľudí. O svojom románe povedala, že „spev vtákov je príbeh o migrácii a prekračovaní hraníc: je o hľadaní slobody, lepšieho života, ktoré však človeka napokon dostane do pasce. Je to príbeh o tom, ako často systémový rasizmus nikto nespochybňuje, ako ho živia predsudky a nacionalistické ideály. Je to príbeh o tom, ako sa naučiť pozerať na každú ľudskú bytosť rovnakým spôsobom, ako sa pozeráme sami na seba.“
Niša pred niekoľkými rokmi odišla za vidinou zárobku na Cyprus. Opustila rodnú Srí Lanku a milovanú dcéru Kumari, nakoľko chcela sebe i jej zabezpečiť lepšiu budúcnosť. Zamestnala sa ako pomocníčka v domácnosti a pestúnka v jednom u oftalmologičky Petry. Petra je vdova, manžel jej zomrel ešte pred narodením dieťaťa a ona nikdy neprilipla k dcére Aliki. Alikinou náhradnou mamou sa stala opatrovateľka. Román sa otvára epizódou o Nišinom zmiznutí. Akoby sa po nej zľahla zem. Polícia absolútne nejaví záujem pátrať po stratenej žene, a tak sa Petra spolu s podnájomníkom Jannisom púšťajú do hľadania sami. Petra, ktorá doteraz žila v akejsi podivnej bubline, je zrazu konfrontovaná s realitou. Neviditeľné ženy v domácnostiach, slúžky, opatrovateľky, všetky zrazu nadobúdajú reálne kontúry. Navyše zisťuje, čo znamená byť matkou. Pomaličky si s Aliki hľadajú k sebe cestu. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že sú hlavné hrdinky celkom odlišné, no opak je pravdou. Hoci je Petra bohatá, vzdelaná a Niša obyčajná slúžka, obe pochádzajú z vojnou zmietaných a kolonizovaných krajín, obe sú vdovy a obe vzdialené od svojich dcér, Niša geograficky a Petra citovo. Christy Lefteri nám umožní obidve ženy dôkladne spoznať.
Inšpiráciou k románu Spev vtákov sa pre autorku stal skutočný prípad zmiznutých pomocníčok v domácnosti na Cypre. Päť žien a dve deti, po ktorých polícia odmietla pátrať, našli zavraždené. Autorku táto hrubá nedbalosť a ľahostajnosť veľmi pobúrili. Navštívila Cyprus (rodisko jej rodičov), rozprávala sa s veľkým počtom žien aj so šéfom organizácie pre ľudské práva zameranej na starostlivosť o pracovníkov v domácnosti. Ak si prečítate román a Lefterine záverečné slová adresované čitateľom, zistíte, že postava Petry je silno autobiografická. Petra kopíruje autorkine kroky pri pátraní po nezvestnej opatrovateľke. Dostáva sa k šokujúcim informáciám a zostáva zdesená, keď zistí, že Niša nie je jedinou zmiznutou ženou. Spoločnosť je hluchá a slepá, migranti sú iba tovar, lacná pracovná sila. Stratí sa kuchárka? No a? Na jej miesto čaká zástup ďalších. Tieto ženy pracujú celé hodiny, šesť alebo aj sedem dní v týždni. Viaceré sú fyzicky, psychicky a neraz aj sexuálne týrané a zneužívané, a polícia nekoná. Petru a Jannisa čaká náročná úloha.
Jannis je dôležitou postavou v románe. S Nišou sú tajnými milencami, pretože ženy v jej postavení by mohli za ľúbostné pletky pykať. Túžil sa s ňou oženiť, krátko pred zmiznutím jej vyznal lásku. Moje sympatie voči Jannisovi neboli spočiatku ktovieaké. Pytliak, ktorý do sietí a na lepidlo loví chránené vtáky nie je človek, s ktorým by som sa chcela priateliť. Neskôr sa môj postoj zmenil, nakoľko sa mnohé vyjasnilo. Siete plné uväznených spevavcov predstavujú silnú metaforu – ženy uväznené v kolotoči chudoby, neschopné uniknúť z marazmu biedy a náročnej zle platenej práce.Román Spev vtákov spracúva dôležité témy. Osvetľuje realitu hrozných pracovných podmienok, porušovanie ľudských práv a neviditeľnosť zraniteľných ľudí, ktorí prišli z chudobných častí sveta za lepšími životnými podmienkami do vysnívaného „raja“. Jazyk Christy Lefteri zostáva poetický, pozvoľna plynúci a dramatický dej nenásilne prešpikovala lyrickými vsuvkami. Už románom Včelár z Aleppa súcitne a empaticky prehovorila k čitateľom aj svetu, a pokračuje v tom aj v najnovšom diele. Stávame sa súčasťou života hrdinov, necháva nás precítiť ich nádeje a obavy, a vidieť mnohé skutočnosti novými očami. Romány ako tento, nás učia empatii, ľudskosti a otvárajú dvere k dôležitým témam.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments