Silvia Avallone

Silvia Avallone Priateľstvo

„Ale predtým, než sa stala známou na celej planéte a než sa vedelo v každej hodine dňa a noci, kde je a ako je oblečená, Beatrice bola normálne dievča, bola mojou priateľkou. Tou najlepšou, aby sme boli presní, jedinou, akú som kedy mala.“ Takýto zápis uviedla v 18. decembra 2019 rozprávačka Elisa na prvé strany svojho románu, v ktorom sa chystá opísať priateľstvo, ktoré malo trvať navždy, no osud mal svoje plány. Nový román Silvie Avallone publikovalo vydavateľstvo Inaque v preklade Ivany Dobrakovovej.

Rozprávačka si po rokoch prelistovala staré denníky, ktoré začala písať v roku 2000, keď sa dve osamelé štrnásťročné dievčatá stretli na pláži. Nemohli byť rozdielnejšie a azda to z nich urobilo nerozlučné priateľky. Na určitý čas. Elisa je nesebavedomá introvertka, oblieka sa ako strašiak do maku a práve sa vyrovnáva s opätovným rozchodom svojich rodičov. Matka ju necháva v starostlivosti otca, ktorého vlastne vôbec nepozná. V cudzom meste, odvrhnutá a nešťastná nemá pozitívne vyhliadky na spokojný život. Bea pochádza z bohatej rodiny, je krásna, zdravo drzá, má všetko, na čo si len pomyslí. A predsa nie je šťastná. Pre matku je iba tovarom, vlastným nesplneným snom o kariére modelky. Z Bei chce mať hviezdu prehliadkových mól a reklám. Jej rodina pôsobí ako vystrihnutá z katalógu, no za pozlátkom sa skrýva pleseň. Zo vznikajúceho románu sa dozvedáme podrobnosti o ich priateľstve, o snoch, závisti, láskach i sklamaniach. Keď prišla doba internetu, Elisin otec naštartoval u Bei vášeň pre prvý módny blog. Elisa sa stáva jej dvornou fotografkou, kolotoč, z ktorého sa nedá vystúpiť sa pomaly roztáča a v priateľstve vznikajú trhliny. Elisa žije v trblietavom Beinom odraze. Nepokojná rebelka Bea sa mení na Beatrice Rossetiovú, milovanú a zbožňovanú influencerku, a zároveň kopírovanú a nenávidenú, tisíckami užívateľov internetu. Cesty dvoch mladých žien, ktoré len nedávno zavreli dvere detstva, sa rozchádzajú… Elisa sa prostredníctvom románu snaží zo seba dostať všetky spomienky a nahromadené emócie. Zahltí nás podrobnosťami z rokov, kedy s Beou zažívali radosti aj starosti dospievania. Teraz už majú obe po tridsiatke a nevideli sa viac ako dekádu. Čo radikálne sa medzi nimi stalo, sa dozvieme až na posledných stranách. Moje sympatie k jednej alebo druhej hrdinke sa menili každú chvíľu. U mňa napokon vyhrala Bea. Silná, odvážna, dravá… Elisa sa celý čas iba zhrýza sklamaním a ľutuje samu seba. Áno, Bea sa k nej nechovala vždy pekne, no na druhej strane si musíme uvedomiť, že iní sa k nám budú správať len tak, ako im dovolíme. Škoda, že si nedokázali ani raz spolu sadnúť a otvorene sa porozprávať. To by som ja od priateľky očakávala a aj sama by som iniciovala rozhovor. Niektoré opisované udalosti sa môžu javiť ako nereálne a pre čitateľa nad tridsať nepochopiteľné. Treba mať však neustále na pamäti, že čítame o násťročných dievčatách. Nič nie je iba čierno a iba biele. Román si treba nechať odležať v hlave.

Silvia Avallone je vynikajúca rozprávačka, a hoci dej plynie pomaly, nemáme sa kedy nudiť. Jej hrdinky mi trochu prípomínali Lilu a Elenu z Neapolskej ságy, ani tie som si nedokázala obľúbiť, no knihy považujem za výborné. Spisovateľským umením je vytvoriť nielen kladných a záporných hrdinov, ale aj takých, ktorých máme niekedy chuť potriasť a inokedy ich zas zbožňujeme a sympatie a nesympatie nám narobia v hlave guláš, ktorý musíme dojesť do konca, aby sme si to všetko ujasnili. To sa podarilo aj Ferrante aj Avallone. Dovolím si špeciálne vypichnúť matky oboch dievčat. Obe svoje dcéry milovali, lež nedokázali svoju lásku skutočne prejaviť. Tým pádom sa dievčatá cítili nemilované a citovo deprivované. Autorka odviedla skutočne výbornú prácu, čo sa týka vzťahov rodič – dieťa. Prežívame smútok a frustráciu spolu s hrdinkami. Avallone vyrozprávala príbeh, ktorý sa stal v určitých obmenách mnohým z nás. Vracia nás do minulosti a v spomienkach vyskakujú obrazy našich kamarátstiev, prvých lások, pubertálnych výstrelkov a „bolesti“ pri dospievaní. Všetci sme mali priateľku alebo priateľa, s ktorými sme prežívali čas dospievania, delili sa o tajomstvá a mysleli si, že to bude trvať navždy. Tie šťastnejšie priateľstvá pretrvali, no mnohé sa z rôznych dôvodov rozpadli. Tak to v živote chodí. A navyše tridsiatnici a starší si môžu oprášiť spomienky na začiatky internetu, kedy sme s nadšením hltali všetky novinky, stále rýchlejšie pripojenie, blogy a napokon prišiel Mark so svojím „čertovským“ vynálezom a svet sa zmenil. Aj Bea podľahla virtuálnemu svetu a Elisa, večne zahrabaná v knihách sa s touto skutočnosťou nedokázala zmieriť. Tesne pred tým, než sa cesty priateliek rozišli, sa stalo niečo, čo dalo definitívnu bodku za ich priateľstvom. A ja ešte stále rozmýšľam, či by niekoľko viet, ktoré nikdy, a pre mňa nepochopiteľne, neodzneli, všetko nezachránilo.

Tajomstvo krachu vzťahu protagonistiek si autorka necháva na koniec, čím udržiava zvedavosť a pozornosť čitateľa. Trochu ma sklamal záver, ale to už je môj osobný pocit. Iní budú možno spokojní. Román je dobre napísaný, veľmi aktuálny, korešponduje so súčasným dianím, kedy sú sociálne siete zahltené influencermi a všetko sa deje verejne v online priestore, kde sa snažíme vystupovať v tom najlepšom svetle a ukazujeme nacvičené úsmevy, úspechy, delíme sa o radosť a podstatná časť našej existencie zostáva dobre utajená v izbe pred monitorom počítača alebo smartfónu. Avallone nás vracia do doby, ktorá sa dnes javí vzdialená niekoľko svetelných rokov. A pritom sú to iba dve desaťročia. Oplatí sa vziať román do ruky a čeliť spolu s Elisou duchom minulosti. Pre rozprávačku je písanie oslobodzujúce, je krokom k odpusteniu a vykročením do budúcnosti bez ťarchy krívd. Ako milovníčka literatúry chápe, že klamstvá a fikcia sú základom väčšiny literárnych diel, spisovatelia vytvárajú a pretvárajú realitu, aj do autobiografie môžu vložiť pasáže, ktoré nie celkom zodpovedajú skutočnosti a naopak, fiktívny príbeh môže byť prešpikovaný reálnymi obrazmi, ktoré autor zažil. Kde je hranica medzi pravdou a fikciou? Elisa chápe, že literatúra a sociálne siete sa až tak veľmi nelíšia. Silvia Avallone nám prostredníctvom svojej knihy a rozprávačkinho horúčkovitého písania ponúka možnosť návratu do našich spomienok a azda dúfa, že nás to naštartuje k rozuzleniu vlastných nespracovaných „tráum“.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť