Nedávno som čítala knihu V tieni Einsteina od Marie Benedict, ktorú publikovalo vydavateľstvo Lindeni. Autorka beletristicky spracovala začiatky vzťahu Alberta Einsteina a jeho ženy Milevy Marićovej. Poňala to tak trochu romanticky, ukázala aj tienisté ale najmä tie pohodovejšie okamihy ich spoločného života. Benedictová ponúka zaujímavý mix fikcie a faktov, no kniha je skôr určená tým, ktorí majú radi jednoduché a jednoducho napísané príbehy. Pre tých, čo uprednostňujú psychologicky ladené príbehy, ktoré hrdinov knihy rozpitvú do hĺbky odporúčam knihu chorvátskej novinárky a spisovateľky Slavenky Drakulić Teória smútku Milevy Marićovej, ktorú publikovalo vydavateľstvo Zelený kocúr v preklade Michaely Materákovej. Autorka sa vo svojich beletristických dielach zaoberá ženským telom, chorobou a traumou. Inak tomu nie je ani v príbehu Milevy.
„Bývajú vo mne tri smútky, pomyslí si Mileva. Prvý je Lieserl. Tá vo mne spí ako kedysi, keď sa ešte mrvila v mojom lone. Už ju nikdy neopustím. Druhý smútok je Albert. Tento smútok je iný, je to túžba po blízkosti, po minulosti. A nakoniec Tete. Moje najmladšie dieťa, môj nadaný bystrý chlapček, ktorý akoby bol so mnou stále spojený pupočnou šnúrou.“
Drakulić strieda rozprávačské roviny. Necháva hovoriť Milevu, ale podstatne väčšiu časť rozprávania prenecháva vševediacemu rozprávačovi. Mladá Srbka mala našliapnuté k dráhe vedkyne, ako jedna z mála žien študovala na prestížnej Polytechnickej univerzite v Zűrichu. Bola vynikajúca matematička a fyzička, spolužiačka Alberta Einsteina. Imponovala mu jej bystrosť a cieľavedomosť, zaľúbili sa, pracovali spolu na rôznych projektoch, no jej meno sa nikdy pod žiadnym objavom alebo odborným článkom neobjavilo. Mileva totiž nedokončila štúdium, nakoľko otehotnela a tajne porodila v rodnom Srbsku. Neboli v tom čase zosobášení a nádejný vedec si škandál nemohol dovoliť. Pôrod dcérky a jej následné opustenie Milevu veľmi poznamenali a už nikdy sa z toho celkom nespamätala. Po tom čo Albertovi, už ako zákonitá manželka, porodila dvoch synov, ju opúšťa a totálne psychicky deptá. Drakulićová začína svoje rozprávanie v momente, keď Mileva dostane od manžela podmienky ich ďalšieho „fungovania“, ktoré sú také ponižujúce, že moje sympatie k slávnemu vedcovi klesli na bod mrazu. V knihe sú použité citácie z ich korešpondencie, aj z listov, ktoré písali synovia otcovi a Mileva priateľke Helen. Súhlasila s potupnými podmienkami, aby zabezpečila synov. Milevine duševné muky a narastajúce zúfalstvo sú hmatateľné. Zostáva s chlapcami sama a v úvahách do detailov rozoberá vzťah s Albertom, materstvo, depresiu, zahodenú kariéru, poníženie, nezahojenú bolesť zo straty dcérky, uvedomuje si svoju opičiu lásku k synom a sklamanie, ktoré spôsobila rodičom, najmä milovanému otcovi.
Albert Einstein je autorom teórie relativity a Mica, ako ju rodina familiárne prezývala, je autorkou teórie smútku. Smútku takého veľkého, že sa pri čítaní prenáša aj na čitateľa. Mileva si uvedomuje, že sa tak bála samoty, bola sebecká, že nedokázala synom nechať voľnosť. „Nedokázala som ich pustiť do sveta kvôli sebe. Lebo to by sa rovnalo samovražde. Niekoľkokrát som bola na hrane. Ostať sama pre mňa znamenalo byť sama so svojím stavom, s vlastnou bolesťou.“ U mladšieho syna Teteho sa prejavila schizofrénia a to predstavuje ďalšiu ranu, s ktorou sa nedokáže zmieriť. Najviac ju ale mučí strata dcérky Lieserl. „Jej smrť ma zlomila.(…) Keby som ju vtedy vzala so sebou do Zűrichu, sedela by teraz so svojimi bratmi v tomto kupé? Neprestávam si klásť tieto nezmyselné otázky, i keď Lieserl už dávno niet. Možno i preto je môj chorobný pocit viny, ktorý ma prenasleduje, stále silnejší a silnejší.“ Mileva rekapituluje svoje omyly: opustila kvôli Albertovi dcéru, zanedbala jedného syna kvôli druhému, zanedbala aj seba, zahodila svoje sny… Niekedy ju depresia zlomí tak, že skončí v nemocnici, inokedy je hospitalizovaná pre veľké bolesti, ba dokonca prekoná infarkt. Jej ťažkosti sú spôsobené zlým psychickým stavom. „Prečo sa pretvarujem, že som psychicky zdravá, že to všetko dokážem vydržať? Prečo mu neporozprávam, ako som po Albertovej žiadosti o rozvod musela mesiace ležať paralyzovaná bez diagnózy v nemocnici? Prečo váham hovoriť o smútku, ktorý ma trýzni už tri desaťročia.“Slavenka Drakulić napísala dojímavý a silný román. Tragédiu Milevy Marićovej obnažuje až na kosť. Všetky sny o budúcnosti zahodila kvôli láske, aby napokon skončila opustená, bez kariéry, prosiaca o každý frank bývalého manžela, ktorému svojím geniálnym mozgom dopomohla ku kariére. Boli intelektuálne rovnocennými partnermi, no v mužskom svete sa žena presadí len veľmi ťažko. Nielen v minulom storočí, ale aj dnes.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments