Novela Zázračný fyzikus básnika, prozaika, dramatika a jedného z najvplyvnejších portugalských intelektuálov dvadsiateho storočia Jorge de Senu je vskutku pozoruhodné dielo. Môžeme ju čítať ako magickú rozprávku pre dospelých so silným erotickým nábojom, ako naruby prevrátené evanjelium o Kristovi, ako rozjímanie o rôznych podobách lásky, dobra a zla, ale aj ako politickú satiru. Zakaždým ponúka nové a nové interpretácie. Autor svoje dielo označil za „najlepší bosorácky príbeh, aký kedy vznikol v literatúre písanej po portugalsky.“
Netradičný milostný trojuholník
Ocitáme sa v temnom stredoveku, mimo konkrétneho času a priestoru. Vstupujeme do príbehu plného svetla, radosti a rozkoše, ale ako dej plynie, farby miznú, k slovu sa dostávajú posadnutosť, skaza, utrpenie a beznádej. Nadpozemsky krásny fyzikus – liečiteľ sa po milovaní s diablom stretáva so skupinkou panien. Autor prostredníctvom textu rozohráva s čitateľom hru. Graficky ho rozdelil do dvoch stĺpcov a dvoch rôznych príbehov. V jednom sa cudné panny s obdivom dívajú na krásneho mládenca, v druhom sa na neho vrhnú žiadostivé bohyne. Takéto rozdvojenie deja urobí v novele niekoľkokrát. Akoby chcel naznačiť, že človek vždy vidí a počuje iba to, čo chce, bez ohľadu na to, aká je skutočnosť. Niekedy je pravda príliš šokujúca. Po sexuálnych orgiách, pripomínajúcich grécke bakchanálie, ho panny požiadajú, aby zachránil ich umierajúcu hradnú pani. Dona Urraca sa spočiatku javí ako bezbranná žena, zahorí láskou k pohľadnému mladíkovi. Po kúpeli vo vode zmiešanej s jeho krvou sa ocitajú vo víre erotickej extázy. Jorge de Sena opäť popiera prvotný obraz a hradná pani sa mení na bosorku. Ona aj príslušníčky jej družiny sú bohyne a bosorky zároveň. Ženy dominujú nad mužmi, sú mocné, manipulujú nimi. Fyzikusovi aj Urrace sa stáva osudnou závisť a strach zo strany spoločnosti a cirkvi.
Diabol, ktorý miluje a trestá zlo
Fyzikus disponuje schopnosťou posúvať čas, stať sa neviditeľným, liečiť ľudí a oživovať mŕtvych, je stelesnením nezničiteľnej krásy, mladosti a sily lásky. Uzdravuje pomocou svojej krvi. Akiste vám pri čítaní v mysli vyskočí obraz Ježiša Krista. Aj ten podľa evanjelií prelial svoju krv, pomáhal chorým, kriesil mŕtvych. Hlavný hrdina však svoje nezvyčajné dary nedostal od Boha, lež od samotného diabla. Paralela s postavou Krista sa tiahne celým dielom. Rovnako ako on, aj liečiteľ sa stáva hrozbou pre spoločnosť, je prenasledovaný, uväznený a odsúdený na smrť. Veronika, ktorá Kristovi cestou na Golgotu podala šatku, ňou teraz utiera kvapky krvi na ceste, Ježiša trikrát zaprel milovaný učeník Peter a fyzikusa nespoznávajú tri panny… Pri pozornom čítaní nájdeme v texte viacero alúzií na literárne a kultúrne tradície, množstvo symbolov, motívov, ktoré autor nanovo interpretuje a zároveň úplne otáča. Diabol v jeho podaní nie je ten, čo ničí, lež ten, ktorý miluje, trestá zlo a pomáha učiniť spravodlivosť. Kňazov a sudcov autor vykresľuje ako pajácov. S krížmi na hrudiach poklonkujú diablovi.Tento veľký pan – erotický milostný príbeh unikol v roku 1966 pozornosti vtedajších cenzorov a strážcov morálky portugalskej literatúry, bol začlenený do zbierky poviedok Novas Andanҫas do Demónio (Nové diablove dobrodružstvá) a už desaťročia oslovuje čitateľov v mnohých krajinách. Dielo je jedinečné nielen čo sa štýlu a formy týka, ale predovšetkým pre spôsob, akým zobrazuje rôzne formy sexuality. Metafyzický náboj novely na konci ešte viac zhustne a autorovu alegóriu o nedokonalosti a neúplnosti ľudskej bytosti završuje sila prírody vo svojich cykloch smrti a znovuzrodenia.
(Jorge de Sena: Zázračný fyzikus, prel. Anton Pasienka, Portugalský inštitút 2021)
Článok bol pôvodne uverejnený v Magazíne o knihách ( č. 3/2022), nájdete ho aj na Facebooku a Instagrame.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments