Mark Haddon

Mark Haddon Čudná príhoda so psom uprostred noci

Kto vezme do ruky knihu Čudná príhoda so psom uprostred noci, otvorí ju a začíta sa, už ju nepustí z ruky, kým neotočí poslednú stranu. Haddon skvelým, originálnym a empatickým (často vtipným) spôsobom približuje ťažký a komplikovaný svet ľudí s autizmom. Čítala som pred pár rokmi český preklad, ale s chuťou som si užila aj slovenské vydanie, ktoré publikovalo vydavateľstvo Lindeni v preklade Aleny Redlingerovej. Hrdinom románu Čudná príhoda so psom uprostred noci je pätnásťročný Christopher. Aj keď nie je nikde v texte spomenutá diagnóza, vykazuje znaky Aspergerovho syndrómu. Je savant, nadpriemerne inteligentný dospievajúci chlapec. (Savantom je napríklad hrdina románu a rovnomenného filmu Rain Man.) Mark Haddon na svojom blogu priznal, že nerobil žiadny hlboký výskum okolo tejto diagnózy a hoci knihu zasiahla aj spŕška negatívnej kritiky z radov autistickej komunity, že zobrazuje zaužívané stereotypy a mylné predstavy, ktoré má spoločnosť o ľuďoch s autizmom, v konečnom dôsledku prevažujú pozitívne hodnotenia aj zo strany tejto komunity aj literárnej kritiky. Kniha bola ocenená Whitebradeovou cenou za najlepší román roku 2003 a dostala sa do širšej nominácie na Bookerovu cenu.

Mark Haddon skutočne presvedčivo zachytáva prekážky, myšlienkové pochody a rôzne problémy, s ktorými sa ľudia ako jeho hrdina pasujú. Malý matematický génius je posadnutý číslami, mapami, grafmi, potrpí si na presnosť a poriadok a každé narušenie osobných stereotypov ho vie poriadne vyviesť z miery. Je veľmi bystrý a vnímavý. Chodí do špeciálnej školy a oporou mu je okrem otca aj láskavá učiteľka Siobhan. Jeho postihnutie je darom i prekážkou zároveň. Záleží od situácie. Miluje Sherlocka Holmesa, neznesie dotyky, bojí sa cudzích ľudí, píše si zoznam úloh na celý deň a kreslí mapy všetkých miest, kde sa pohybuje. Nerozumie ustáleným slovným spojeniam, metaforám ani poetike, radšej má prirovnania, pretože tie na rozdiel od metafor neklamú. Chce sa stať matematikom alebo fyzikom, alebo matematikom a fyzikom. Upokojuje sa vymenúvaním rôznych mocnín a násobkov čísel, riešením rovníc, či matematických dôkazov. Všíma si veci, ktoré obyčajným ľuďom unikajú. Jedným slovom Úžasné! „Moja pamäť je ako film. Preto si všetko tak dobre pamätám, napríklad rozhovory, ktoré som zaznamenal v tejto knihe, čo majú ľudia oblečené alebo čím voňajú, lebo moja pamäť má aj čuchovú stopu, ktorá je ako zvuková.“

Hneď v úvode objaví susedkinho psa prebodnutého vidlami a po vzore svojho obľúbenca Sherlocka Holmesa sa púšťa do hľadania vinníka. Sherlock Holmes vyriešil záhadu baskervillského psa a on má pred sebou prípad mŕtveho pudlíka. Získané poznatky a vyšetrovacie postupy zapisuje do knihy, ktorú v konečnom dôsledku držíme v rukách. Nebol by to Christopher, keby nečísloval kapitoly prvočíslami! „Myslím, že prvočísla sú ako život. Sú síce logické, ale aj keby ste celý čas na nič iné nemysleli, neprídete na žiadne pravidlo.“ Na výprave za spravodlivosťou odkryje oveľa viac tajomstiev, než očakával. Doteraz nikdy nikde nebol sám, no naberie odvahu a vzdiali sa od bydliska. Mnohokrát je rozrušený, úplne v koncoch, raz dokonca presedí päť hodín na lavičke v metre, pretože hluk prichádzajúceho vlaku ho zakaždým tak ochromí, že sa nedokáže postaviť. Dej je zaujímavý, jedinečný a srdcervúci. Nie je núdza o vtipné momenty a Christopher sa s čitateľom delí aj o celú škálu zaujímavostí. Poznatky z matematiky, fyziky, rovnice a matematické dôkazy skvelo dopĺňajú tento výnimočný román.

Čitateľ má možnosť hlbšie nahliadnuť do stále záhadného sveta autistov. Nemajú to v živote jednoduché ani oni, ani ich príbuzní. Musí byť ohromne frustrujúce, keď sa rodič nemôže dotýkať vlastného dieťaťa, objať ho, či postrapatiť mu vlasy. A najťažšie je porozumenie a zvládanie rôznych výbuchov a náročných situácií. Z textu je cítiť otcovu frustráciu ale aj veľkú lásku k synovi. „Otec stál v chodbe. Zdvihol pravú ruku a roztiahol prsty ako vejár. Ja som zdvihol ľavú ruku a roztiahol som prsty ako vejár a potom sme sa tými prstami dotkli. Robievame to, lebo otec ma chce niekedy objať, ale ja sa nerád objímam a namiesto toho robíme tú vec s prstami, ktorá znamená, že ma otec ľúbi.“ Mark Haddon vo svojej knihe skutočne výborne vykreslil charaktery a správanie svojich postáv. Christopherov prejav je strohý, vyjadruje sa väčšinou krátkymi vetami, bez predsudkov a emócií, akékoľvek subjektívne hodnotenie na základe vlastných pocitov chýba. Napísal čistú pravdu, pretože on klamať nevie a kto klame, ten ho podľa neho nemá rád. Je jedným z najmilších a najuveriteľnejších rozprávačov, akých som mala kedy v knihách spoznať. Doslova mi prirástol k srdcu. Pri záchvatoch strachu a zmätenosti som ho túžila objať a upokojiť.

Kniha je zaujímavá nielen témou a príbehom ako takým, ale tiež svojím posolstvom. Ukazuje nám svet na míle vzdialený od sveta obyčajných ľudí. Som veľmi rada, že sa mi táto skvostná próza dostala do rúk. Odporúčam ju naozaj všetkým. Môžu ju čítať dospelí aj tínedžeri. Verím, že si ju zamilujete.

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť