Ježko Jefferson Bodnár žije v Hlinove, čo je krajina pár kilometrov vzdialená od sveta ľudí. Zvieratá, ktoré v nej žijú, majú ľudské vlastnosti: niektoré sú milé a dobré, iné zas naopak. Zvierací hrdinovia sa obliekajú, nakupujú, študujú, čítajú knihy a pracujú. Medzi oboma krajinami sa dá cestovať, ba dokonca chodiť na zájazdy. Raz ráno sa ježko v dobrej nálade vyberie do mesta vrátiť knihu do miestnej knižnice a potom má naplánovanú návštevu kaderníctva Striháro. Potrebuje upraviť frizúru. Najviac sa však teší na Carole, do ktorej je tajne zamilovaný. Po ceste ho skoro zrazí auto s ľudskou posádkou. Len tak, tak stihne uskočiť. Týmto incidentom sa začína veľké a nebezpečné dobrodružstvo. Jefferson nájde majiteľa kaderníctva prebodnutého nožnicami. Svedkyňa ho zazrie s vražednou zbraňou v rukách, spustí poplach a Jefferson je obvinený z vraždy. Podarí sa mu ujsť a s pomocou najlepšieho kamaráta Gilberta sa púšťa do pátrania po páchateľovi. Stopy zavedú priateľov až do ľudského mesta. Na ich dobrodružnej ceste im robia spoločnosť úžasné a zaujímavé postavy zo sveta zvierat aj ľudí. Najodhodlanejší detektív sa stáva z diviaka Gilberta: „Celé roky snívame, že sa nám stane niečo výnimočné, celé roky si vymýšľame hlúpe dobrodružstvá, tvárime sa, že sa niečo deje. A teraz je to tu! A je to naozaj!“
Jefferson je napínavý príbeh s detektívnou zápletkou pre deti od desať rokov. Bohaté zvieracie charaktery, ľahký humor, napätie, hrdinské scény ako z akčného filmu, témy tímovej spolupráce, priateľstva a boja za ochranu zvierat prinášajú pôsobivý čitateľský zážitok. Text je štruktúrovaný do krátkych kapitol a doplnený o ilustrácie Antoina Ronzona. Zvolený font písma zodpovedá určenej vekovej kategórii. Za veľké plus považujem vysokú koncentráciu dialógov, čo detský čitateľ určite ocení. Diviak Gilbert má navyše problémy s pravopisom a táto skutočnosť môže byť sympatická deťom, ktoré sa pasujú s rovnakým problémom. Sem – tam sa v dialógoch mihne vtipný slang alebo milá filozofická vsuvka. Knihu publikovalo vydavateľstvo Artforum v preklade Zuzany Procházkovej.
Príbeh má veľa zvratov a obsahuje mnoho ponaučení. Autor prostredníctvom jednotlivých literárnych postáv a ich charakterov demonštruje starú známu pravdu, že niektoré zvieratá sa dokážu chovať „ľudsky“ a naopak, ľudia sa niekedy správajú ako „zvery“. Za dôležitú súčasť príbehu možno považovať novinové články, v ktorých si svedkyňa koza vymýšľa rôzne klamstvá a lži, a mení svoje výpovede priam z hodiny na hodinu. V dnešnej dobe hoaxov a bulvárnych informácií je aj táto téma neoddeliteľnou súčasťou výchovy detí. Jadrom knihy je silné posolstvo o odsúdenia hodných spôsoboch zabíjania jatočných zvierat. Niektoré scény odohrávajúce sa na bitúnku môžu v mysliach citlivejších detí narobiť šarapatu. Jedná sa o kapitolu č. 11 a hoci je veľmi znepokojujúca, nastoľuje veľa dôležitých otázok o nehumánnom a krutom zaobchádzaní so zvieratami. Mourlevat sa pustil do témy dosť tvrdo. To, že by zvieratá nemali na bitúnkoch trpieť, je neodškriepiteľné, no takejto realistickej ukážke násilia sa mohol pokojne vyhnúť a príbeh by aj tak splnil svoj účel. (A možno som príliš útlocitná ja.) Rodič by sa mal pripraviť na následný rozhovor s dieťaťom a zrejme prebrať aj úvodnú vražednú scénu. Na druhej strane, dnes sa z obrazoviek valí množstvo násilia a deti sú ním konfrontované veľmi skoro. Preto si nemyslím, že by mohli byť nadmieru šokované z fiktívneho príbehu. Záleží od konkrétneho čitateľa. Každopádne, kniha otvára veľký priestor na diskusiu. Azda mnohých naštartuje k vegetariánskemu stravovaniu.„Tak to v živote chodí: je vám ľahko a veselo, bezstarostne si vykračujete, a o pár sekúnd sa všetko zvrtne. Šťastie je veru krehké, pomyslel si a potom sa už snažil myslieť na niečo iné.“
Jean-Claude Mourlevat získal za svoju detskú detektívku, plnú živo vykreslených postáv a okorenenú ľahkým humorom, trinásť literárnych cien. Od roku 2021 je taktiež držiteľom prestížnej Ceny Astrid Lindgrenovej, ktorá mu bola udelená za jeho súhrnné dielo. Porota ocenila autorov tvorivý spôsob spracúvania rozprávačskej tradície bájok a povestí, vyzdvihla taktiež precíznosť jeho próz, ktoré prekračujú čas aj priestor a dotýkajú sa večných otázok spojených s túžbou, láskou, zraniteľnosťou a vojnou. Citujem zo záverečnej poznámky uvedenej v knihe: „Mourlevatovo dielo, vždy prekvapivé a nové, zasadzuje antickú štruktúru epopeje do súčasnej reality. V každej zo svojich kníh prekvapuje čitateľov novými formami a nečakanými zápletkami. Odkazy na klasické diela, metafory a prirovnania pútajú príbehy k súčasnosti.“
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments