Luca de Santis

Luca de Santis a Sara Colaone V Taliansku sú iba praví chlapi

V roku 1938 vyhlásilo fašistické Taliansko svoje rasové zákony. Na rozdiel od Nemecka sa v nich neuvádzali žiadne konkrétne opatrenia proti homosexuálom. „Keď sa menil náš trestný poriadok, „Zákon Rocco“, pichli tam aj článok proti takým ako my, proti buzíkom, ktorých nacisti posielali do koncentrákov spolu so židmi. A vtedy Mussolini povedal: „My takýto zákon nepotrebujeme. V Taliansku sú iba praví chlapi.““ Homosexuálov posielali do vyhnanstva ako politických väzňov. Boli väznení, hladovali a trpeli v zlých životných podmienkach na Tremitských ostrovoch. Stali sa národnou hanbou, na ktorú treba podľa vtedajšieho režimu zabudnúť. Nikto roky rokúce poriadne nepodal svedectvo o tom, ako v rokoch 1938 až 1943 v Taliansku zaobchádzali s homosexuálnou menšinou. K tejto téme vyšlo len zopár ojedinelých kníh, aj to až osemdesiat rokov po smrti takmer všetkých protagonistov. Až v roku 2008 sa opomínanej témy s vervou chytili ilustrátorka Sara Coalone a esejista a scenárista Luca de Santis. Sú tvorcami grafického románu V Taliansku sú iba praví chlapi, ktorý bol ocenený prestížnou Cenou Attilia Micheluzziho. Vydavateľstvo Brak ho publikovalo v preklade Miroslavy Vallovej. Je doplnený o zaujímavý a veľmi silný rozhovor Giovaniho Dall´Orto s homosexuálom Giuseppem B., ktorý bol v období fašizmu internovaný. Bývalý väzeň bol prekvapený, že po toľkých rokoch (rozhovor je z roku 1987) sa chce niekto zhovárať o útrapách homosexuála prenasledovaného za fašizmu. Jeho príbeh sa stal inšpiráciou pre tento komiks a v podstate sa všetky udalosti v ňom vyrozprávané skutočne (s malými obmenami) stali. Na konci knihy sú farebne ilustrované strany s komentármi autorov o zmenách, ktoré sa udiali desať rokov po prvom vydaní ich diela. Nenechajte si tento výnimočný komiks ujsť.

Antonio Angelicola, zvaný Tonka, je gej a hoci sa má na pozore, neunikne členom fašistickej strany, ktorí „lovia“ ľudí praktikujúcich „pederastiu“. Podľa polície sa oddával pasívnej homosexualite, čo má vážny dopad na morálku a pohlavný život spoločnosti. Chlapci a mladí muži v rozkvete síl boli v celej krajine zatýkaní, bití, ponižovaní, vytrhnutí zo života a posielaní do vyhnanstva na odľahlé ostrovy, v tomto prípade na San Domino v súostroví Tremiti. Tonka je vystrašený, netuší, čo ho čaká. Z ostrova niet úniku a životné podmienky sú otrasné. Z konania a dialógov postáv cítime trpkosť, rezignáciu, ale aj humor a vynaliezavosť – dve dôležité veci, ktoré potrebovali, aby prežili. Vznikajú priateľstvá, no, samozrejme, dochádza aj k nezhodám. Väzni pracujú za smiešnu almužnu, ktorá nedokáže pokryť ani najnutnejšie potreby. Dozorcovia sledujú mužov na každom kroku, aby sa nedialo „nič nemorálne“.

Luca de Santis

V grafickom románe sledujeme dve dejové linky. V prvej je to teda osud vyhnanca Antonia a jeho spoluväzňov a druhá nás prenáša v čase o päťdesiat rokov, kedy sa bývalý väzeň stretáva s filmármi, ktorí sa rozhodli urobiť o prehliadanej a neprebádanej téme reportáž. Tonka, už ako starý pán, má svoje muchy a skúša trpezlivosť svojich spoločníkov. Je natoľko poznačený dávnymi krivdami, že spočiatku odmieta spolupracovať.

„Podľa vás je môj príbeh ako z nejakého románu, lenže je to môj život. Nie anekdoty ani veselé príbehy… Dejiny sú o niečom inom… Dejiny sú utrpenie!“

Autori umne preskakujú v čase, udržiavajú čitateľa v napätí a zvyšujú dramatickosť príbehu.

Stránky sú zaplnené čierno-žltými ilustráciami na bielom podklade, doplnené emotívnym a silným textom. Luca de Santis a Sara Colaone navštívili inkriminovaný ostrov, naštudovali si geografiu miesta a svoje poznatky vložili do ilustrácií. Horšie to bolo s informáciami od miestnych obyvateľov. Na miesto bývalého tábora sa vrátili ešte dva razy. V júni 2013 nainštalovali pri vstupe do obce San Domino pamätnú tabuľu. „V to slnečné popoludnie som hľadel na zvlhnuté oči Tommasa Giartosia a Gianfranca Gorettiho a počúval dojatím rozochvený hlas Vladimira Luxuru. Všetci sme s dojatím dopisovali poslednú kapitolu príbehu, ktorý sa zrodil z mlčania.“ Počas desiatich rokov od prvého talianskeho vydania románu sa autori často ocitli v pozíciách hovorcov tohto neznámeho príbehu a vracali hlas dávno väzneným homosexuálom. Odvtedy sa rozrozprávali aj mnohí ďalší spisovatelia a novinári. Grafický román V Taliansku sú iba praví chlapi je dôležitá kniha, ktorá otvára dvere do, dovolím si napísať, hanebnej histórie, ktorá sa nesmie opakovať.

Luca de Santis

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť