Karine Tuil Celkom ľudské

Karine Tuil Celkom ľudské

Francúzska spisovateľka židovsko-tuniského pôvodu Karine Tuil sa vo svojich dielach sústreďuje na aktuálne spoločenské témy a dysfunkcie spoločnosti. Nie je tomu inak ani v najnovšom románe Celkom ľudské, za ktorý dostala niekoľko prestížnych literárnych cien. Spisovateľku inšpiroval prípad mladej ženy, ktorá bola znásilnená v areáli Stanfordovej univerzity v roku 2015. Román publikovalo vydavateľstvo Slovart v edícii MM, v preklade Beáty Panákovej.

Farelovcov by sme mohli nazvať rodinou Úžasných. Jean Farel je vychytený novinár s úspešnou televíznou kariérou, jeho o dvadsaťsedem rokov mladšia manželka Claire zas uznávaná spisovateľka. Ich manželstvo držia pohromade iba dve veci: syn Alexander a sebecká túžba navonok reprezentovať dokonalú rodinu. Lenže srdcu nerozkážeš, Claire sa necháva uniesť vášňou a s neuveriteľnou rozhodnosťou búra všetko, čo tak trpezlivo roky budovala. Vyvoleným sa stal židovský profesor francúzštiny Adam Wizman. Po rokoch sa manželstvo Farelovcov rozpadá. Hoci bolo vždy voľnejšie, než býva zvykom a partneri si užívali romániky aj s inými hrajúc pred svetom divadielko, napriek tomu rozvod otrasie všetkými zúčastnenými. Ale život sa im definitívne rozpadne na márne kusy až vtedy, keď je ich syn obvinený zo znásilnenia.

Prvá polovica knihy sa nesie v pokojnejšom duchu, zoznamujeme sa s hlavnými protagonistami, s ich prácou a úspechmi, sledujeme rozpad manželstva, no nuda nehrozí. Karine Tuil rozoberá hnutie #MeToo, nezávislosť a postavenie žien v spoločnosti, spomína napríklad aféru Moniky Lewinskej a Billa Clintona, teroristické útoky vo Francúzsku či skazenosť mediálneho sveta. Claire je feministka, píše knihy a eseje spojené s touto témou, odsudzuje násilníkov, sexuálne obťažovanie či akékoľvek znižovanie statusu žien. Lenže keď syna znenazdajky odvedú do vyšetrovacej väzby, naráža na rozpor medzi angažovanými humanistickými vystúpeniami a životnou realitou. „Vždy stála na strane žien bojujúcich proti násiliu, na strane obetí, teraz však musela predovšetkým chrániť svojho syna.“ Pri čítaní si človek musí nevyhnutne klásť otázku: Čo by som robil/a na jej mieste? Claire je postavená pred obrovskú dilemu. Ona – feministka, odsudzujúca všetkých „mačov“ – sa ocitá v role matky obvineného násilníka. Je úplne na dne, musí sa za neho postaviť…

Cez postavu Jeana zas autorka demonštruje narcizmus, posadnutie vzhľadom, ustavičnú sebakontrolu starnúceho muža, ktorý sa k ženám chová ako hovädo. Počas manželstva udržiava dlhoročný vzťah s novinárkou, sľubuje jej, že sa rozvedie, že budú spolu žiť a ona starne, obetovala mu celý život, držala sa v tieni, nikdy sa nevydala. Jej príbeh je srdcervúci. Jean je nesympatická postava a za toto má u mňa navyše aj titul chrapúň roka. Ako otec tiež nestojí zaveľa. Áno, podporuje syna, urobil by možné aj nemožné, aby ho vytiahol zo šlamastiky, no stále za tým vidí v prvom rade svoj prospech. Taktiež si odporuje, všemožne obhajuje mužov, „narieka“, že ak to takto pôjde ďalej, vzťahy medzi mužmi a ženami sa pokazia, muž sa už neodváži ženu ani zvádzať alebo pobozkať bez súhlasu, žiadne flirtovanie a prekáranie a podobne. Na to mu partnerka hovorí: „Prestaň. Chápem, že chceš zachrániť kožu svojmu synovi, ale predstav si, že jedného dňa tvoja dcéra príde za tebou s plačom a povie ti, že ju nejaký chlap znásilnil, čo urobíš?“ „Zabijem ho.“ Tuil nastoľuje mnoho tém a skutočne nás nabáda o každej premýšľať.

Druhá polovica je akčnejšia. Začína sa mediálny lynč dovtedy ukážkovej rodiny. Agresivita na sociálnych sieťach, zúrivé anonymy a všade prítomná surovosť sú obrovským tlakom na psychiku aj toho najodolnejšieho jedinca. Farelovci si uvedomujú, že toto je najhoršia chvíľa ich života, že už dosiahli dno. Karine Tuil poriadne rozprúdila ducha dnešných čias. Dôkazy sú nejednoznačné, mladé dievča trvá na svojej verzii, Alexander má svoju. Detaily tej noci nepoznáme. Táto nejednoznačnosť je drámou celého príbehu. Čo sa vlastne stalo? Kedy nie znamená nie? Treba to slovo zakričať, alebo stačí pokrútiť hlavou? Čo keď je žena taká paralyzovaná, že nedokáže nie vysloviť? Obhajcovia vedia robiť zázraky a na súde sa vyťahuje všetka možná špina. Obeť je často nútená znova a znova opakovať hrozné detaily násilia (čo platí aj pre tento príbeh), stáť zoči – voči obžalovanému a počúvať slová obhajoby. A to nehovorím o policajtoch a ich stupídnych otázkach pri ohlásení trestného činu: Ako ste boli oblečená? Chceli ste mať styk? Cítili ste rozkoš? Azda sa aj preto množstvo žien rozhodne radšej mlčať. Traumu zo sexuálneho obťažovania či znásilnenia si celý život nesú bez slova na pleciach.

Pripravte sa na emotívny a napínavý súdny proces, pri ktorom som chvíľami zúrila. A viete čo je najlepšie? Tuil to napísala tak famózne (až sa to hanbím povedať), že niekedy sa aj žena pristihne, že váha, či naozaj odsúdiť skutok, ktorý sa stal takým spôsobom, ako ho opisuje autrka. Možno sa vo mne príliš hlasno ozývala matka syna, za ktorého by som dala ruku do ohňa, rovnako ako Claire. Nemôžem byť konkrétna a napísať prečo som prežívala dilemu, aby som nespoilerovala. Veď si utvoríte vlastný názor. Samozrejme, odsudzujem to, čo sa stalo. Za mňa opäť jeden dobrý román o téme znásilnenia, súhlase a nesúhlase a obraze dnešných čias. Ukazuje aj to, čo nechceme vidieť.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť