Debutový román Zberateľ zaradil Johna Fowlesa medzi popredných britských spisovateľov minulého storočia. Je považovaný za jeden z prvých moderných psychologických trilerov. Hoci vyšiel už v roku 1963, slovenského prekladu sa dočkal až teraz vďaka Ivane Hostovej pre vydavateľstvo Brak. Celý dej nesú na pleciach iba dve postavy, no autorovi sa podaril vskutku fenomenálny kúsok a je nemožné sa od tohto temného a napínavého príbehu odtrhnúť.
Zvrátená predstava o láske
Frederick Clegg pochádza z nižšej spoločenskej vrstvy, je neatraktívny, prudérny, nudný, nevkusný čudák, zbiera motýle a špehuje susedku Mirandu. Nie je schopný nadväzovať normálne vzťahy. Po výhre v lotérii kúpi starý dom na odľahlom mieste a svoju zbierku motýľov doplní o najvzácnejší exemplár – Mirandu. Mladá žena je spočiatku paralyzovaná strachom, neskôr sa snaží utiecť, je zúrivá, manipuluje únoscom, striedajú sa u nej všetky možné nálady. Clegg jej neubližuje fyzicky, no psychický teror je rovnako desivý. Bezhlavo ju miluje, verí, že ak ju bude dostatočne dlho väzniť a „starať sa o ňu“, po čase bude opätovať jeho city. Vo svojej zvrátenej mysli si nechce pripustiť nemorálnosť a šialenosť svojho činu, hoci dobre vie, že pácha trestný skutok. Keď začne Miranda prejavovať vlastné názory a túžby v rozpore s jeho idealizovaným obrazom, stáva sa z neho nepredvídateľný psychopat. Druhá časť knihy je vyrozprávaná z pohľadu Mirandy a ak sme si mysleli, že svoju rolu zvláda veľmi statočne, jej zápisky svedčia o totálnom zúfalstve. Je presvedčená, že mu ide o sex, no keď ho lepšie spoznáva, zisťuje, že o fyzický kontakt nestojí, že je to nevzdelaný úbožiak a niktoš, posudzuje ho optikou príslušníčky strednej spoločenskej vrstvy, vzdelanej študentky umenia, ponižuje ho a vysmieva sa mu. Snaží sa ho naučiť vidieť krásu, sľubuje mu, že ak ju pustí, dostane ho do spoločnosti ľudí ako je ona. V šere pivničných priestorov zdieľajú názory, myšlienky, no príslušnosť k rozdielnym spoločenským vrstvám, odlišné hodnoty a predsudky sú neprekonateľnou prekážkou. Fowles prostredníctvom románu kritizuje triedny systém v Anglicku. Aj po vojne v krajine pretrvávalo kastovanie spoločnosti, my sme my a vy ste vy. Demonštruje hodnoty a uvažovanie dvoch ľudí, ktorí vyrastali takpovediac v susedstve, no akoby patrili do celkom iných svetov.Netypický páchateľ aj obeť
Majstrovstvo príbehu spočíva aj v tom, že hoci je jeho mužský hrdina odsúdenia hodný človek, predsa len čitateľ na okamih pocíti sympatie, nie, sympatie nie, skôr porozumie tej strašnej osamelosti a traume, ktorú si v sebe Clegg nesie. Zvláštny muž, neschopný socializácie, je ťažké rozhodnúť, či je vyslovene zlý alebo nie. Veci, ktoré pácha sú zlé, no úmysly sú z jeho pohľadu, naopak, dobré. Na druhej strane Miranda, s ktorou by sme mali sympatizovať, pôsobí často ako drzá, nafúkaná a namyslená slečinka. Manipuluje ním a hoci je ona väzňom, únosca je ten, kto zostáva uväznený vo svojom vlastnom duševnom väzení. Prevrátenie rolí a zmätok v sympatiách sú pre čitateľa vskutku zaujímavé. Samozrejme, na záver v tom máme úplne jasno. Fowles svoj veľký talent podčiarkol odlišnými rozprávačskými formami. Cleggov prejav je jasný, strohý, a podľa Mirandy aj nedokonalý a plný klišé, ona, naopak, pôsobí sofistikovane, miestami až strojene. Fowles vynikajúco vykreslil charaktery postáv, ich psychické rozpoloženie, emócie a konanie. Výborné dialógy sú čerešničkou na torte. Príbeh môžeme metaforicky chápať ako súboj medzi životom a smrťou, únosca je obrazom nehybnosti, prázdnoty, väzniteľom krásy a obeť prekypuje životom, láskou k umeniu a snami. Fowlesovo dielo je nadčasové a aj dnes určite nadchne mnohých čitateľov.
(John Fowles Zberateľ, prel. Ivana Hostová, Brak 2022)
Článok bol pôvodne uverejnený v Magazíne o knihách ( č.8 /2022), nájdete ho aj na Facebooku a Instagrame.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments