Soby sú pre Saamov nielen zdrojom potravy, ale plnia aj dôležitú duchovnú úlohu, životy zvierat a ľudí sú veľmi úzko späté a ak niekto ublíži zvieraťu, akoby ublížil človeku. Príbeh románu Ukradnutý sa odohráva na ďalekom severe. Deväťročná Elsa nechtiac vyruší pytliaka a rasistu v jednej osobe pri páchaní ohavného činu. Zabije jej milované sobie mláďa Nástegallu a pohrozí, že ublíži aj jej rodine, ak o tom čo len mukne. Dievča sa Roberta, Švéda zo susednej dediny, ktorý už roky terorizuje pastierov sobov, bojí. Celá komunita vie, kto vraždí ich zvieratá, no nemôžu to dokázať. Elsa, hoci je iba dieťa, citlivo vníma pretrvávajúce násilie zo strany švédskej majority a ľahostajnosť autorít. Je svedkom toho, ako jej blízki strácajú nádej a vôľu žiť. Do dospelosti si nesie nejednu traumatizujúcu spomienku. Soby naďalej zomierajú, saamska komunita je vystavovaná šikane, polícia i vláda zatvárajú oči. Niečo sa musí stať. Po celý čas visí vo vzduchu prísľub tragédie.
Zúfalstvo ako inšpirácia
Ann-Heléne Laestadiusová je po rodičoch príslušníčka dvoch národnostných švédskych menšín. Téma, ktorú zvolila, sa jej bytostne dotýka, a treba oceniť aj odvahu, pretože mnohí sa o krivdách páchaných na menšinovom obyvateľstve boja čo i len hovoriť. Napísala pôsobivý román o živote Saamov, o láske k prírode, k sobom, o volaní po spravodlivosti a o zúfalstve, ktoré príslušníci národa pociťujú. Na margo knihy sa vyjadrila, že kľúčovým slovom pre inšpiráciu bolo práve zúfalstvo. V roku 2020 Najvyšší súd rozhodol v kauze Girjasdomen o tom, že saamska dedina má výlučné právo rozhodovať o love malej zveri na svojom území s odvolaním na tzv. starodávnu pamäť. Rozhodnutie vyvolalo obrovskú vlnu nenávisti voči pôvodným obyvateľom Škandinávie, ktorá sa šírila internetom, ba zašla až do osobných útokov a vyhrážok. Takéto vlny nenávisti sa prelievajú pri každom konflikte, ktorý sa odohrá na ich území, stále sú v nevýhode a márne bojujú za svoje práva a dôstojnejšie životné podmienky. Pastieri sobov sú dnes na pokraji existencie. V rámci výskumu sa autorka prebrodila stovkami trestných oznámení o zabitiach či krádežiach sobov a budete žasnúť, ako to vlastne v krajine za polárnym kruhom ne/funguje. Zobrazuje zmrzačené zvieratá a ľudí podliehajúcich depresii a beznádeji. Robert sa neuspokojí s tým, že zabije chovného soba, vyžíva sa v trápení a mučení zvierat. Je ako posadnutý, nenávidí príslušníkov menšiny a je si dobre vedomý, že jeho činy zostanú nepotrestané, pretože zabitie zvieraťa je v zákone definované ako krádež s nižším trestom. V protiklade voči nemu stojí Elsa. Z traumatizovaného dievčatka vyrástla silná a odhodlaná žena, napriek nevôli mužov chce silou mocou zotrvať v tradičnom spôsobe života ako pastierka sobov. Je taká dobrá ako akýkoľvek muž. Musí bojovať o rovnoprávnosť, o to, aby ju akceptovali a prijali. Dôležitú úlohu v príbehu zohráva súdržnosť rodiny a magické schopnosti, ktoré sa dedia naprieč generáciami.
Zraniteľní Saamovia
Laestadiusová sa v rozhovore o románe vyjadrila, že jej písanie ovplyvnili všetky straty, hanba a smútok ale aj všetka hrdosť, ktorá existuje v kultúre pôvodných obyvateľov severu. Z románu mala strach. Bála sa, že napíše niečo nesprávne. Saamovia sú už teraz veľmi zraniteľní. Podarilo sa jej však zachytiť fascinujúci a verný obraz saamskej kultúry a spoločnosti, jej zvyky a tradície, no aj temnejšie a smutnejšie stránky – samovraždy, duševné choroby, útlak, rasizmus. „Bol to dlhý proces, je to vlastne najťažšia kniha, akú som napísala.“ Za svoje dielo získala ocenenie za najlepšiu švédsku knihu roka 2021.
(Ann-Helén Laestadius Ukradnutý, prel. Jozef Zelizňák, Premedia 2022)
Článok bol pôvodne uverejnený v Magazíne o knihách ( č. 8/2022), nájdete ho aj na Facebooku a Instagrame.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments