Miroslava Varáčková

Mirka Varáčková aj v najnovšej knihe otvára témy, o ktorých treba hovoriť

Debutovali ste ženským románom O lásku sa neprosí, nasledovalo niekoľko kníh z tohto žánru, pridali ste k nim dystopiu Prežila som svet a hoci ste dystopické svety celkom neopustili, presunuli ste sa aj do oblasti YA literatúry, do ktorej patrí aj novinka Najmilšie želanie, ktorú nedávno publikovalo vydavateľstvo Slovart . V ktorom literárnom žánri sa cítite najlepšie? Čo bolo prvotnou motiváciou začať písať literatúru pre dospievajúcu mládež?

Žiadna nebola. V začiatkoch tvorby som nepremýšľala o cieľovke. Dávala som von príbehy, ktoré ma tlačili. Ako autorka pre mládež som sa vyprofilovala až časom.

Máte nejaké vzory, čo sa spisovateľov YA literatúry týka alebo ste samouk?

Som samouk. Nerada by som sa po niekom opičila.

Kde všade beriete nápady?

Všade 🙂 Často mi príbehy či námety natískajú priamo tínedžeri. Majú svoj svet, svoje problémy, ktoré my, dospeláci, neraz bagatelizujeme, a sú vďační, ak sa im niekto z nás snaží porozumieť. Ja sa o to pokúšam cez príbehy. Nemoralizovať, nedávať návody na akožezaručenedokonalé správanie, ale spracovať to, čím žijú, čo ich trápi. Cez hlavnú postavu im naznačiť smer, dať im podnety na premýšľanie a hľadanie vhodného riešenia, ktoré je iné pre každého z nás.

Sám život je plný námetov, ak chodíme s otvorenými očami.

Dočítala som sa, že ste kedysi písali poéziu. Môžeme sa v budúcnosti tešiť aj na nejakú zbierku?

Asi nie. Poéziu milujem. Ako čitateľka i autorka. Ale necítim potrebu prezentovať sa ňou.

V najnovšej knihe spracúvate viacero tém. Prvou, ktorá sa ma veľmi dotkla, je opustenie dieťaťa matkou. Áno, Gréta už má šestnásť rokov, ale stále nie je dospelá, navyše je v citlivom veku, preto vôbec nerozumiem rozhodnutiu rodičov. V knihe mi chýbalo vysvetlenie, prečo matka odišla až do Ameriky a prečo sa rozhodla rozdeliť súrodencov. Veď Gréta mohla strednú školu dokončiť aj v zahraničí. Timo naznačil, že rodičia chceli, aby sa Gréta oslobodila od prílišnej starostlivosti o autistickú sestru, ale nie je taký dôvod málo na to, aby dieťa potom trpelo osamelosťou?

Málo, dostatočne… Aj rodičia sú omylní a ich dobrý úmysel môže občas vypáliť zle. Grétina mama je uzavretá, azda vplyvom okolností. Nevie prejaviť city tak, ako by sa čakalo. Grétu má rada, chce jej dopriať bežný tínedžerský život bez príťaže, ktorou pre ňu sestra rozhodne je, preto sa rozhodne spraviť krok, ktorý okolie odsúdi.

Alebo to celé môže byť aj inak 🙂 Možno je naozaj bezcitná. Záleží od čitateľa, aký vzťah si k matke vytvorí a ako ju (ne)pochopí. Rada nechávam časť príbehu na dievčatách, na ich fantázií. Práve tým, ako si ho dotvoria, sa môžu o sebe veľa dozvedieť.

Ďalšou skutočnosťou, ktorú spracúvate sú Grétine úzkosti, nespavosť a strach. Mám pocit, že nimi trpí čoraz viac ľudí, a aj rôzne výskumy naznačujú stúpajúci trend. Niektoré situácie pôsobia až nereálne. Ale beriem ich ako hyperbolizáciu nastolenej témy. Radili ste sa pri písaní príbehu s nejakým odborníkom?

Áno, radila som sa. A nielen s odborníkmi, ale aj s dievčatami, ktoré majú rovnaké či podobné problémy ako Gréta. Hoci je iba písmenkovou postavou, zložila som ju z reálnych dievčat. A zo seba. Taktiež som si prešla temným obdobím a veľa z jej prežívania je odrazom toho, čo som prežila na vlastnej koži. Teda, vo vlastnej hlave.

Stále pripomínam potrebu starostlivosti o duševné zdravie. Posledné roky nám dali a dávajú poriadne zabrať, nie je div, že ľudia končia u psychiatrov. Čo je však horšie, je fakt, že sa mnohí trápia bez pomoci. Úzkosti, ataky paniky, depresie… to sú veci, ktoré zasahujú aj do života mladých. Veľmi si želám, aby sa z duševných ochorení sňala stigma a prestali sa tabuizovať, lebo práve to tabu môže zabiť (prinajmenšom vnútorne) nejedného z nás.

Aby sme čitateľom neprezradili hlavnú pointu príbehu, sformulujem otázku veľmi všeobecne. Naozaj by sa takéto niečo mohlo udiať? Má Gréta svoju reálnu predlohu?

Ako som prezradila už v predchádzajúcej odpovedi, má. Žiaľ. Ničomu neprospeje chodiť okolo horúcej kaše a tváriť sa, že sme všetci okej, lebo viacerí nie sme. Sú medzi nami ľudia, ktorí uviazli vo svojom osobnom pekle, vrátane detí a tínedžerov, a je našou ľudskou povinnosťou pochopiť ich, nehaniť, nebrať ich ako menejcenných alebo rovno bláznov. Lebo nik z nás, naozaj nik, nevie, či o pár mesiacov neskončí podobne.

Dej je vyrozprávaný v prvej osobe. Oceňujem, ako dobre ste sa dokázali prevteliť do mysle dospievajúceho dievčaťa. Ako veľmi prežívate situácie a osudy svojich hrdiniek?

Ďakujem. Snažím sa stať sa v duchu tým dievčaťom, ktoré som vytvorila na papieri. Prežiť s ňou všetko. Myslieť ako ona. Inak by to asi nefungovalo.

Taktiež oceňujem, ako ste dokázali udržať „tajomstvo“ až do konca. Naznačujete, ale robíte to veľmi opatrne, tak akurát. Ja ako čitateľka som myšlienku, ktorá sa napokon v súvislosti s Vilom a s celkovým finále potvrdila, nechcela akosi prijať 🙂 . Stálo vás to veľa prepisovania a opakovaného čítania, aby bolo všetko, ako si predstavujete?

Práveže vôbec. Nezvyknem prepisovať, lebo by som prepisovala donekonečna a zacyklila by som sa v nekonečných možnostiach textu. Väčšinou len mažem zbytočnosti, aby dej nestratil dynamiku a nezabila som čitateľov záujem zbytočnou vatou.

Miroslava Varáčková

Gréta má rada skupinu Queen. Aj úvodný citát pochádza z piesne od tejto kapely. Zrejme patrí medzi vaše obľúbené skupiny. Počúvali ste úžasný hlas Freddieho Mercuryho aj počas písania, alebo uprednostňujete radšej ticho?

Joj, Queen. Srdcová záležitosť. 🙂  Freddieho počúvam často, ale počas písania by mi liezol na nervy rovnako ako každý iný zvuk. (Prepáč, Freddie.) Potrebujem ticho.

Sledujete čitateľské spätné väzby na vaše knihy? Ktorá kritika, pozitívna alebo negatívna, sa vás najviac dotkla?

Sledujem, samozrejme. Bez toho by som sa predsa nemohla zlepšovať. Potrebujem spätnú väzbu ako soľ. Dotýkajú sa ma všetky. Nie príliš, ako kedysi, viem si už udržať zdravý odstup, ale každú kritiku si cením a snažím sa z nej zobrať si čo najviac.

Ak môžete, prezraďte, akú ďalšiu knihu chystáte. Bude to opäť dielo pre mládež, či tentoraz pre dospelých?

Onedlho vyjde Proti besom, na ktorej sme sa podieľali viacerí autori zo Zachráň knihu. Ide o poviedky určené primárne pre dospelých, ale prečítať si ich môžu aj tínedžeri. Pozitívnych odkazov, ktoré tieto texty nesú, nie je predsa nikdy dosť. Okrem toho v sebe nechávam dozrieť námety, ktoré sa pýtajú von. Plán je ďalšia kniha pre tínedžerov začiatkom leta, ale či to spolu s vydavateľstvom stihneme, je zatiaľ vo hviezdach.

Chceli by ste niečo odkázať vašim čitateľom?

Starajte sa o seba, vrátane duševného zdravia. A zaujímajte sa o okolie. 🙂
A ešte: Ďakujem, že ste!

Miroslava Váračková Lucia Lackovičová

Miroslava Varáčková  (vľavo) a Lucia Lackovičová besedujú na krste knihy Najmilšie želanie

Foto: Facebook Miroslova Varáčkovej a Ivana Zacharová.

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť