Robotnícka trieda, Glasgow, komplikované 80. roky, nezamestnanosť, chudoba, zúfalstvo a alkohol. Alkohol, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou každodenného života rodiny malého chlapca Shuggieho Baina v rovnomennom románe, v ktorom sa autor vracia do spomienok na vlastné neľahké detstvo. Douglas Stuart je autorom debutu, ktorý si čitateľ zapamätá vďaka jeho mučivej a ohromujúcej realite. O to väčšiu silu text nadobúda, keď si uvedomíme, že čerpal z vlastnej skúsenosti. Shuggie Bain je román o ľuďoch, ktorí zahodili všetky nádeje, sú nezamestnaní, stoja v radoch na sociálne dávky a následne ich prepíjajú. K životu ich vie prebudiť len syčanie otvárajúcej sa plechovky s pivom. Jediný, kto si zachováva akú – takú nádej, je malý Shuggie.
Deň štartuje dávkou alkoholu
Ocitáme sa v 80. rokoch v Glasgowe. Agnes Bainová bez piva len s ťažkosťami vstane z postele. Je závislá nielen na alkohole ale aj na mužovi, ktorý ju na prvom rande neváha ťahať opitú po schodoch za vlasy. Je matkou troch detí, zlyháva na celej čiare a my ju po celý čas striedavo ľutujeme a nenávidíme. Agnes pije, manžel ju podvádza s každou, ktorá privolí, ponižuje ju, znásilňuje a neváha udrieť. Deti všetko vnímavo pozorujú a ticho trpia. To pravé peklo sa začína vtedy, keď sa všetci presťahujú do zapadákova, do živoriaceho banského mestečka, kde kolorit krajiny tvoria haldy sutiny, a obyvatelia sú do jedného odkázaní na sociálne dávky. Otec rodiny sa porúča a Agnes, paradoxne vždy krásne upravená a namaľovaná ako herečka z filmu, sa čoraz hlbšie prepadá na alkoholické dno. Deti sa jedno po druhom vytrácajú, zostáva len malý Shuggie, ktorý mamu prezlieka, umýva, hladuje, lebo všetko prepila. Nedokáže a nechce sa vzdať nádeje, že sa matka zmení. Spolužiaci sa mu vysmievajú, šikanujú ho, ale nie pre matkin alkoholizmus (pijú aj iné ženy v mestečku), lež pre jeho inakosť. Nie je dosť mužný, tancuje, hrá sa hry, ktoré sú zväčša pokladané za dievčenské. Stuart vytvoril postavu smutného chlapca, ktorý je donútený predčasne dospieť a ťahať matku po zvyšok jej života z okraja priepasti. Na detských pleciach zostáva náklad, ktorý by aj dospelý človek uniesol iba s veľkým sebazaprením. Opisy reality dysfunkčnej rodiny zamávajú zrejme s každým čitateľom.
Závislosť silnejšia ako láska
Stuart verne vykreslil chudobu najnižšej vrstvy obyvateľstva, alkoholizmus, marazmus a depriváciu postáv. Ohromujúca je Shuggieho láska a oddanosť matke. Agnes si neváži samú seba, dobrovoľne zo seba robí trosku. Čitateľ po celý čas podlieha ilúzii, že sa im podarí vymaniť z beznádeje, hoci z prvej kapitoly vieme, ako to všetko končí. Tú iskru nádeje prináša krátke Agnesino abstinenčné obdobie, ktoré je však lusknutím prstov preč. A tak sa s matkou a synom opäť brodíme zapáchajúcim bahnom, s odporom hľadíme na ženu váľajúcu sa v zvratkoch, na jej vädnúcu krásu a súcitíme s každodenným údelom utrápeného Shuggieho.
Portrét životom ťažko skúšanej rodiny a zdeformovanej lásky je zároveň obžalobou vtedajšieho systému. Politika Margaret Thatcherovej uvrhla najchudobnejších do ešte väčšej chudoby. Už obálka napovedá, že to nie je ľahké čítanie. Telo chlapca vytvára spolu s tyčou na vešanie bielizne kríž. Kríž je symbolom obety a malý Shuggie Bain je jej stelesnením. No stála tá obeť za to? Je vôbec možné zachrániť niekoho, kto o pomoc nestojí? Stuart sa svojím debutom dokázal originálne zaradiť medzi autorov, ktorí už pred ním poukázali na to, akú ničivú moc má závislosť.
Douglas Stuart Shuggie Bain, preklad Milan Kopecký, Ikar – Odeon, 2022
Recenzia pôvodne vyšla v Magazíne o knihách ( č.10/2022), nájdete ho aj na Facebooku a Instagrame.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments