V noci sa mi snívalo o mojej bývalej láske. Keby som nevedela, že sny trvajú len pár sekúnd, povedala by som, že som celú noc som kvôli nemu preplakala. A presne tak to bolo, plakala som a plakala a on tam stál predo mnou. Ráno som sa zobudila s jasnou spomienkou na ten sen. „WTF, WTF! Co mi lezeš do sna!“, nahnevala som sa na ničnetušiaceho V. (toto meno je v príbehu zmenené). Je síce pravda, že vernosť v snoch sa v manželskom sľube nespomínala, ale radšej by som snové avantúry obmedzila na erotické hrátky so sexy neznámymi mužmi, veľmi známymi osobnosťami, alebo hoci aj s predavačom v obľúbenom obchode, lektorom, UPS doručovateľom. To by mi ráno určite vyčarilo úsmev na tvári a možno aj spestrilo reálny sexuálny život. Ale žiadne citové investície, prosím!
Celý deň som bola nesvoja. Po toľkých rokoch mi V. nepríjemne zasahuje do môjho zabehnutého života, a ani vo sne ma nechce, čo je nakoniec len ďalšie déjà vu. Ďalšia z mojich mnohých nevhodných citových investícií. V prípade pána V. som sa napríklad mohla počas rokov 1997 až 2000 namiesto snívania učiť viac nemčinu alebo angličtinu (alebo iné cudzie jazyky). Alebo som mohla cvičiť a posilňovať, aby som nebola dnes na pilates ako tuleň ale ladná a vystretá ako naša cvičiteľka s nádherným telom a neopáleným prúžkom tango gatiek.
Lenže V. bol tmavý a snedý, mal nádherné štíhle lýtka a primerane svalnaté ruky. Mal dlhé mihalnice a úzke pery, na ktorých dotyk som dlho nemohla zabudnúť. Raz, v lete 1998, som sa zastavila u neho a čakala na chodbe, kým telefonoval takým normálnym telefónom, pevnou linkou, mobily sme vtedy ešte nemali, a zrazu ma premkol pocit obrovskej lásky. Ako keď sa vraví „milujem ťa viac ako svoj život.“ Akoby existoval len on, ako tam stál a telefonoval a ja som mu bola úplne ukradnutá a on pre mňa celý svet. Niekedy sa to tak stáva.
Pred Gamčou na Grosslingovej, kadiaľ už chodievam len náhodou, stál objímajúci sa mladý pár. Ona jemu rozprávala zadania a riešenia na písomke z matematiky. Spravila nejakú chybu, na ktorú nevedela prísť.„Asi si to zabudla odmocniť“, povedal on.
Chlapcovi pred Gamčou som sa poďakovala za vyriešenie hádanky o citových investíciách. Asi som to zabudla odmocniť. Obaja sa nechápavo otočili. Ale len na chvíľu, potom sa ponorili do seba a on jej odpustil zabudnutú odmocninu. Aj ona jemu. (Aj ja sama sebe.)
Na jeseň sa predsa treba zahriať.
Treba umocňovať.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments