Persepolis

Marjane Satrapi Persepolis

Mnoho čitateľov sa na komiks pozerá ako na menejcenný literárny žáner. Och, ako veľmi sa mýlia! Tradícia komiksu je stará ako ľudstvo samo. Pred vynájdením písma sa predsa hrdinské príbehy zaznamenávali sériami naratívnych obrázkov na stenách jaskýň, hlinených nádobách a tabuľkách. Neskôr tento rozprávačský spôsob pokračoval na starovekých egyptských freskách, cez stredoveké vitráže až po satirické anglické rytiny zo 17. a 18. storočia. Filmár, scenárista a spisovateľ René Clair vo svojej knihe Comics (Albatros 1997) uvádza, „že je to prostriedok originálneho výrazu, ktorý dáva príležitosť k prejavu talentu, ba dokonca geniality, ktorá by rukami nového Swifta, Rebelaisa alebo Jarryho mohla stvoriť nového Pantagruela, Gullivera alebo nového kráľa Ubu.“ Hoci je komiks verbálne striedmy, musí byť starostlivo premyslený, literárne a výtvarne výstižný.

Magazíne o knihách 9/2022 ste si mohli prečítať rozhovor s Ferčim Malíkom o grafických románoch, ktoré publikovalo vydavateľstvo BRAK. Na otázku či sa môže tento žáner vyrovnať románom, odpovedal: „Myslím si, že o ich porovnanie nestojí nikto – ani čitateľ, ani sám grafický román a komiks. Pomenovanie grafický román je možno trochu zavádzajúce, akoby to mal byť akýsi subžáner románov, čo tak vôbec nie je. Je to úplne iný samostatný umelecký druh, využíva sa tam odlišný spôsob rozprávania a je to tiež jedinečný vizuálny, ale aj umelecký zážitok. Komiks totiž môže byť skvelá kriminálka, výborná poviedka, dokáže byť vtipný, pútavý, môže byť sentimentálny, srdcervúci, dokumentárny, takže komiks dokáže sprostredkovať naozaj rôznorodý príbeh.“

V roku 2022 som prečítala jedenásť grafických románov a víťazom sa u mňa stal Persepolis od Marjane Satrapi. Pred nim som si vychutnala dve taktiež veľmi silné diela – Kleistovho Boxera a Spiegelmanovho Mausa, obaja autori vo svojich dielach vyrozprávali príbehy svojich otcov, ktorí prežili peklo koncentračných táborov. Satrapi, Kleist aj Spiegelman umne prepojili históriu s autobiografiou, no Satrapi pridala k emotívnemu rozprávaniu humor a sarkazmus, čím si ma úplne podmanila. Persepolis je prvé slovenské súborné vydanie, v ktorom nás autorka prenesie do jej detstva a dospievania v Iráne a do krátkeho obdobia stráveného v Rakúsku. Je to absolútne vynikajúca kniha, vyvolávajúca celú škálu emócií od hrôzy, smútku, cez radosť, údiv, až po smiech. Ocitneme sa v období islamskej revolúcie, vojny s Irakom a sprísňovania spoločenských pravidiel radikálnymi vodcami štátu. Detská rozprávačka Mardži rozoberá všetky dôležité témy, ktoré v nej v náročnom období rezonovali a zohrali dôležitú úlohu, či už je to náboženský fundamentalizmus, totalita, bezuzdné vraždenie odporcov režimu, ľudské práva, migrácia alebo problematika spojená s rodom a pohlavím. Veľmi silný príbeh plný reálií, ktoré sú pre mnohých slovenských čitateľov málo známe, podáva tak presvedčivo a zrozumiteľne, že čitateľ nemá najmenší problém s porozumením a pochopením jednotlivých udalostí spojených s Iránskou históriou. Satrapi urobila dobre, keď si zvolila detskú rozprávačku, text odráža jej nevinnosť a detskú naivitu, z čoho vzniká množstvo úsmevných momentov. V Mardži sa rebelka prebudila už v útlom veku a pri čítaní sa nemožno ubrániť obdivu k tejto slobodomyseľnej a odvážnej duši. Samozrejme, taktiež k jej rodičom. Ak by si niekto myslel, že Irán bol a je krajinou samých náboženských fanatikov a teroristov, Satrapi vás presvedčí, že je to omyl.

Persepolis je nezabudnuteľným portrétom každodenného života vo vojnami a revolúciou zmietanom Iráne. Inteligentná rebelka Marjane, dieťa marxistov a pravnučka jedného z posledných iránskych cisárov, vydáva svedectvo o svojom detstve, prezentuje vlastné meniace sa ideály, ukazuje bežný život v Teheráne a hrdosť a lásku svojej rodiny k rodnej krajine. Napriek mnohým opisovaným tragickým a temným udalostiam neskĺzava do sentimentality, naopak, jej príbeh je plný radosti, odhodlania, životného nadšenia a humoru. Napínavý dej má svižné tempo, až sa treba brzdiť a nezabúdať pozorne sledovať výstižné obrázky. Satrapi kreslí zdanlivo jednoduché čierno-biele ilustrácie, ktoré ale zachytávajú širokú škálu emócií a úderne dopĺňajú napísaný text.

Knihu pre vydavateľstvo Brak preložila Mária Ferenčuhová. Porozprávala som sa s ňou o tom, ako sa jej na preklade pracovalo a čo si myslí o samotnej knihe. Rozhovor si môžete prečítať na stránke www.literat.sk

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť