Na krídlach z papiera sa dá bezpečne plachtiť iba v živom sne. Našťastie aj knihy sú také malé papierové krídla, pomocou ktorých môžeme uletieť z reality, a nechať sa unášať tisíckami príbehov. Dvojnásobná laureátka súťaže Poviedka Jana Turzáková nás svojim knižným debutom, s úchvatnými ilustráciami Jany Farmanovej, prenesie do rodiny ženy, milujúcej matky, ktorá si kompenzuje svoju osamelosť a pocity vykorenenosti túžbami a snami.
Nový začiatok býva ťažký
Krídla z papiera je názov čiastočne autobiografickej zbierky ôsmich poviedok, ktoré spolu tvoria ucelenú novelu. Autorka pekným poetickým jazykom opisuje zdanlivo obyčajný život rodiny. Rozprávačkou je mladá žena Jana, ktorá sa spolu s manželom a malým synčekom presťahovala na dedinu. Všetko, čo dôverne poznala, nechala za sebou a teraz pomaly objavuje vidiek a jeho obyvateľov na juhu Slovenska. Hneď z prvého textu s názvom Ponesiem tvoj vlas cítiť závan magického realizmu. Spara, teplo, pražiace slnko, matka sa s dieťaťom na prsiach vyberie na prechádzku do chotára. Nohy ju zavedú do domčeka, kde akoby zastal čas a ku podivu sa zdá, že bola očakávaná. Ocitá sa v izbe plnej žien a detí, v tvárach badá črty svojich živých či mŕtvych príbuzných a známych. Možno práve osamelosť, ktorú cíti v novom bydlisku, je príčinou toho, že túži zmazať hranice medzi realitou a tým, čo pominulo, čo zanechala kdesi ďaleko. Poviedka pôsobí priam hypnoticky a ostatné texty na ňu plynulo nadväzujú. Realita sa prelína so snami, fantáziami a vnútorným prežívaním hrdinky.
Tmeliacim prvkom je túžba
Rozprávačkine dni sú vyplnené starostlivosťou o rodinu a domácnosť. Materstvo je krásne obdobie, no niekedy môže na ženu pôsobiť zväzujúco a každá matka i otec určite prikývnu, keď sa začítajú do viet, ktoré hovorí rozprávačka: „Až s nimi láska a strach dosiahli svoje ozajstné farby, láska sýtočervenú, ako očistky, ktoré pomaly opúšťajú doráňané telo po pôrode, a strach čiernu, ako ruka, ktorá mi zviera hrdlo, keď sa príliš dlho nevracajú domov.“ Hrdinka sa niekedy cíti osamelá, inokedy ju opantajú obavy z budúcnosti. Autorka prostredníctvom svojich textov zobrazuje bezpodmienečnú lásku matky k dieťaťu, ale aj úskalia rodičovstva. No nezostáva iba pri téme materstva, pod povrchom jednotlivých poviedok sa deje oveľa viac. Sú plné kontrastov, či už je to miešanie reálneho s nereálnym, život verzus smrť alebo nepretržitá práca v domácnosti v protiklade s prianím byť chvíľu sama. „Môcť si tak rozpustiť vlasy.“ Tmeliacim prvkom všetkých textov je túžba. Rozprávačka ich má hneď niekoľko, od túžby po ďalšom dieťati, cez erotické túžby až po snahy o vybočenie zo svojho zaužívaného stereotypu. „Dostala som chuť na koláč, doma mám chlieb.“ Texty zrkadlia pocity žien, ktoré mnohokrát prinášajú obete, zriekajú sa snov a plánov v prospech rodiny. „O chvíľu už v dome rozvoniava, prichytíš sa pri tom, že im robíš radosť, a že ti to niekedy úplne stačí a inokedy zas nie.“ Hromada povinností je často taká vysoká, že si človek pri jej zdolávaní v niektorom bode ľahne a hotovo.
Jana Turzáková naplnila svoju na pohľad útlu ale obsahovo bohatú zbierku citlivosťou voči zdanlivo jednoduchým a obyčajným veciam života. Čitatelia sa dokážu ľahko stotožniť s vnútorným prežívaním hrdinky. Výborne narába s jazykom a vďaka tomu sa na papierových krídlach jej knihy lieta ľahko a s pôžitkom.
(Jana Turzáková, Krídla z papiera, KK Bagala, 2022)
Recenzia pôvodne vyšla v Magazíne o knihách ( č.1 /2023), nájdete ho aj na Facebooku a Instagrame.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments