Masa ľudí stojaca v kilometrovom rade pred kontroverznou vládnou Bránou čaká na jej otvorenie. Občania si musia vystáť frontu, aby získali doklady potrebné na zdravotné ošetrenie, povolenie k práci či absurdný Certifikát pravého občianstva. Basma Abd al-Azíz vo svojom debutovom románe Zástup vykresľuje, ako diktátorská štátna moc dokáže zomlieť jednotlivca, vytvoriť poddajnú populáciu, izolovať jedného človeka od druhého a ako táto všeobecná izolácia prerastá do všeobecnej bezmocnosti.
Guľka ako symbol represie režimu
Román sa odohráva v nemenovanej krajine, no vzhľadom na rodisko autorky je jednoznačné, že ide o Egypt. Basma Abd al-Azíz je známa svojou kritikou vládneho útlaku, pôsobí aj ako psychiatrička, špecializujúca sa na liečenie obetí mučenia a vo svojich dielach poukazuje na nespravodlivosť, korupciu, mučenie a byrokraciu. Príbeh sa otvára kópiou lekárskeho záznamu pacienta menom Jahjá, postreleného pri „hanebných nepokojoch“. Demonštranti sa postavili proti striktným nariadeniam Brány, ktoré táto štátna inštitúcia s absolútnou mocou nastolila krátko po svojom vzniku. Úrad je ale dočasne zatvorený a pred budovou sa začína tvoriť rad, ktorý postupne nadobúda obludné rozmery. Aj Jahjá s guľkou v tele stojí v zástupe, pomaly krváca a snaží sa získať povolenie k operácii. Lenže štát striktne odmieta, že by vojaci strieľali do civilistov, preto nie je možné, aby sa našiel človek, ktorý by mal strelné poranenie. Guľka v nešťastníkovej panve sa tak stáva silným symbolom represie režimu a jeho klamstiev. Zahmlievanie udalostí spojených s demonštráciou nie je jedinou známkou diktatúry. Ukazuje sa, že vláda odpočúva telefóny, na všetko uvalila poplatky, zdanila aj státie na chodníku, režim si tiež berie na pomoc kázania náboženských vodcov a Velebný šajch produkuje jednu fatvu za druhou. Jahjá sa nevzdáva a jeho priatelia sa všemožne snažia prehovoriť ošetrujúceho lekára, aby konal. Doktor Tárik čelí obrovskej dileme – nerešpektovať nariadenia a operovať alebo hrať mŕtveho chrobáka? Trpí nespavosťou, neustále listuje v Jahjovom chorobopise. Neskôr sa ukáže, že dokumenty, ktoré drží pod zámkou, sa neustále aktualizujú.
Pozornému oku Brány nič neujde
Situovať príbeh na ulicu do zástupu ľudí, ktorý sa nehýbe, sa môže zdať odvážne, no v skutočnosti to v knihe funguje veľmi dobre. Občania stojaci pred Bránou tvoria priam absurdný mikrokozmos. Sú frustrovaní, vystrašení aj nahnevaní, to im však nebráni v činorodej akcii. Zháňajú informácie, zakladajú zbierky, obchodujú so všetkým možným, píšu revolučné letáky, vytvárajú spojenectvá. Prívrženci režimu organizujú propagandistické zasadnutia, odporcovia zas analyzujú vyhlásenia vlády a sledujú klamstvá, ktoré prináša denník s ironickým názvom Pravda. Autorka množstvom rozličných postáv zdôraznila solidaritu, ktorú vytvára útlak. Smutnou realitou zostáva, že vymývanie mozgov vždy úderne zapôsobí na časť populácie, ľudia napokon propagande podľahnú a stávajú sa tým, kým vlastne nikdy nechceli byť.
Veľký brat sa pozerá
Hoci je Zástup primárne zameraný na kritiku a parodovanie egyptského vládneho režimu, môžeme ho čítať aj ako dystopickú víziu sveta. Strohý jazyk, striedanie krátkych sekvencií a množstvo postáv môže miestami pôsobiť chaoticky, čítanie vyžaduje väčšie sústredenie. Román posúva autoritársku a náboženskú dominanciu na Blízkom východe do extrémov. Je prirovnávaný k Orwellovmu 1984 a Kafkovmu Procesu. Veľký brat sa pozerá, noviny prepisujú históriu a v Jahjovi nájdeme ozveny zmätku Josefa K. Autorka uviedla, že jej cieľom bolo ilustrovať psychologické hry, ktoré hrajú autoritárske vlády so svojimi občanmi.
(Basma Abd al-Azíz Zástup, preklad Marek Brieška, BRAK 2022)
Recenzia pôvodne vyšla v Magazíne o knihách ( č.1 /2023), nájdete ho aj na Facebooku a Instagrame.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments