Tomáš Král Uterní poledne

Tomáš Král Uterní poledne

Anotácia knihy Tomáša Krála Uterní poledne (Togga, 2023) sa začína otázkou, či je román manifestom lásky, zrkadlom duše začínajúceho spisovateľa alebo učebnicou sexuálneho poblúznenia. Keď som ju dočítala, odpovedám kladne. Je tým všetkým a zároveň je krásnym pohladením pre čitateľské srdce túžiace po próze skrz-naskrz prešpikovanej poéziou. Král precízne pracuje s jazykom a píše vety, ktoré ja s obľubou nazývam kytice. Niet sa čo diviť, doteraz sa venoval prevažne písaniu poézie. Jeho faustovský mýtus o ľúbostnom štvoruholníku nabáda k zamysleniu a núti čitateľa kopať hlboko pod povrchom prvej príbehovej vrstvy.

Hneď na úvod je potrebné zmieniť, že tento román v sebe ukrýva príbeh v príbehu, viacero kníh v jedinej, či možná jednu vo viacerých. To nám v úvode prezrádza rozprávač Greg Sydor, nádejný spisovateľ, ktorý sa rozhodne hľadať inšpiráciu v New Yorku. Veď práve tam sa zrodilo mnoho literárnych velikánov. Upozorňuje nás na to, že stránky jeho knihy sú „snůškou nepromlčených snů, jež se mi vracejí po léta, mozaikou úzkostlivě zdokumentovaných detailů, z nichž nelze složit celistvý obraz, sborníkem vystříhaných pasáží z dialogů trháků Hollywoodu zlaté éry, zevrubnými studiemi promarněných dní, vekolepými živoucími bájemi, (…) manifestem ztráty naivity v životě i umění, básněmi v přímém přenosu znásilněnými prózou.“ Áno, čas od času čitateľ zapochybuje, čo je skutočnosť a čo sen, a ktorý príbeh či báseň je súčasťou príbehu, rozpísanej knihy, či len denníkovým zápiskom starým tridsať rokov.

Mladý muž nevie, ako začať, inšpirácia stále neprichádza, biely papier zasunutý v písacom stroji zíva prázdnotou. Všetko sa zmení, keď na scénu vstúpi krásna žena Jennifer, zahalená nepriehľadným závojom tajomstva. „Remarque by napsal, že byla tragicky krásná. Až nyní jsem pochopil, co tím mínil.“ Greg sa do nej bezhlavo zamiluje, ona je však nevyspytateľná bytosť, drží si ho od tela, postupne sa dozvedáme, že udržiava milostný vzťah s ďalšími dvomi mužmi a ani to jej nestačí, tak balamutí hlavu aj Gregovi. Ten žije iba pre chvíle s ňou strávené. Sympatické na nej je, že svoje ďalšie vzťahy netají a tak si hrdina románu môže dobrovoľne vybrať, či vstúpi do vzťahu so zadanou ženou, no i tak si moje sympatie nezískala. Ba dokonca som si neobľúbila ani Grega. Je prototypom slabocha, nemastného – neslaného muža, ktorý vlastne sám nevie, čo chce, nedokáže vyjadriť svoje pocity nahlas, radšej ich grafomansky zaznamenáva na papier. „Kdysi, v začátcích, jsem považoval spisovatele, kteří nemají před sebou v momentu začátku zároveň i konec, za amatéry. Ale právě takový je život. Konec není a je na každém kroku.“

Nie je kumštom napísať iba kladnú postavu, ktorú si zamiluje široké čitateľské publikum, za umenie považujem aj napísanie dobrých antihrdinov a antihrdiniek. Tomášovi Královi sa to podľa mňa podarilo. No čím ďalej nad románom uvažujem, tým viac dokážem pochopiť Jennifer aj Grega. Jennifer je mýtická osudová žena, v ktorej sú zhmotnené obrazy rozličných osobností. Ženy v nej akiste uvidia kúsok zo seba, veď nejedna sa aspoň raz rozhodovala trebárs medzi chudobným dobrákom a bohatým tyranom alebo medzi peknou, ale prázdnou misou a poobíjaným, ale plným tanierom. V mladosti človek narobí kopec chýb. A Greg? Mám dojem, že robil, čo v danom momente považoval za možné, trpezlivo vyčkával, nebojoval, nevyvíjal nátlak a to sa tiež cení. Niekedy. Alebo nikdy? Možno si pri čítaní budete klásť rovnakú otázku ako ja: Je vôbec Jennifer skutočná, alebo si ju mladý spisovateľ iba vysníval? Chameleón v úlohe femme fatale. Môže byť človek v jednej chvíli veselý a otvorený a v inej beznádejne zúfalý? Môže. Tak ako sa menia nálady, mení sa aj obraz milovanej bytosti v očiach zamilovaného. „Byla ztělesněním románové postavy. V tom ohledu, v kterém se od nás románové postavy nejvíce liší.“ Ach, aj teraz pri písaní sa mi v mysli vynárajú stále nové a nové interpretácie.

Uterní poledne je ten typ knihy, kedy treba o deji prezradiť čo najmenej. Noirová zápletka, ktorá sa začne neskôr objavovať, je tajomná, temná a napínavá. Priznám sa, že som mala chvíľu aj strach, čo sa bude diať. Tomáš Král vybudoval veľmi dobrú atmosféru a nemôžem nič vytknúť ani dynamike deja. Štyri mesiace osudovej lásky uplynuli Gregovi ako voda a mne sa tých 350 strán textov, básní, listov, sureálnych obrazov a denníkových zápiskov zdalo aj málo. Pokojne by som v románe zotrvala aj dlhšie. Veľmi oceňujem, že autor zakomponoval do deja množstvo hudobných odkazov, ktorých zoznam nájdete v knihe a popri čítaní môžete počúvať, čo práve okúzlilo jeho hrdinov. Uterní poledne si pýta čitateľa s otvorenou mysľou, takého, ktorý rád odlupuje vrstvu za vrstvou a neváha prečítané posudzovať z viacerých uhlov.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť