Kapitola 3
Čo vám matky nepovedia
Moja matka mi nikdy nepovedala, že som krásna. 
Chválila ma pred susedami a kolegyňami, že som šikovná, múdra, vzdelaná, a že ovládam ručné práce. Štrikovala som preto ako najatá svetre, ktoré sa po vypratí roztiahli do sloních rozmerov, vyšívala som dečky, ktorými sa obkladali všetky skrinky, poličky, stoly a stoličky v domácnosti tak, aby pri utieraní prachu malo čo zavadzať, maľovala som obrázky na steny do všetkých izieb, vrátane sídliskovej kúpeľne rozmerov 1,5 m x 2 m.
Keby mi vtedy matka vravela, že som krásna, mohla som večery tráviť na diskotékach a zábavách, nežne klipkať očami na chalanov a tváriť sa, že mi ich pozvanie do tanca nespôsobuje vážnejšie problémy s dýchaním a kardioaktivitou.
Tancovala by som za tónov nejakej strašne smutnej odrhovačky Michala Davida slaďák. Zavesila by som sa oboma rukami na krk o hlavu vyššiemu spolužiakovi, on by mi položil v bezpečnej vzdialenosti ruky na boky. Potom by sme sa spoločne päť minút kývali zboka na bok, raz doľava, raz doprava, až kým by nám nestŕpli ruky, krk a stehná od monotónneho pohybu.
Keby mi matka vravela, že som krásna, mohla som stávať s babami pred kasárňami a tváriť sa, že sme tam úplnou náhodou zašli cestou na kúpalisko. Dúfala by som, že na nás zelení mužíci budú pokrikovať, viesť hlúpe oplzlé reči a pozývať nás do baru alebo na cigaretu. Určite by som si zapálila. Distingvovane by som vzala marsku (škatuľka stála len štyri koruny) a uložila ju medzi ukazovák a prostredník. Potom by som si palcom tú zbraň jemne pridŕžala v pravej ruke, zároveň by som si ľavou rukou podopierala celé to dymové zátišie. Vždy ma fascinoval ten pohyb, keď vkladáte kúsok papiera s tabakom do pier, privriete oči ako pri bozku a vtiahnete do seba kyslík obohatený karcinogénmi, aby ste ho vzápätí vyfúkli na stranu tváriac sa, že ste tolerantní voči ostatným, keď im to nevrazíte priamo do tváre.
Namiesto toho som štrikovala.
Bola som vzdelaná. Vedela som integrovať, derivovať, riešiť logické rovnice a rysovať na kocke zlatý rez, vymýšľala som algoritmy na určenie najvyššieho čísla z desiatich a prepisovala som ich do fortranovského kódu. Dokázala som vymenovať všetkých predstaviteľov stratenej generácie a nemožne recitovať Baladu o očích topičových.
Vzdelanie mi bolo nanič, keď išlo o ľudské správanie. Nerozumela som, prečo chalani tak radi obstrihávajú triedny filodendron, robia si zo zošitov lietadielka a kružidlom ryjú do kvetináčov sprosté výrazy. Nechápala som, čo núti Stana slintať za Ivetou z céčky vždy, keď si prehrabáva prstami kučery blonďavých vlasov. 7)
Mne bolo doma povedané, že muž oceňuje na žene nasledovné kompetencie:
a) či je schopná vyrobiť dostatočné množstvo vyšívaných dečiek na skrinky, poličky, stoly a stoličky;
b) či jej vykysne cesto;
c) či dokáže s mužom konverzovať o správnosti pokutového kopu proti Španielom, o pravdepodobnom vrahovi v kriminálke alebo o úrovni posledného Ein Kessel Buntes;
d) či vie presvedčiť partnera, že to bol jeho nápad vymaľovať obývačku na ružovo;
d) či vie byť mužovi vernou a spoľahlivou oporou (po dlhšom uvažovaní nad týmto bodom som dospela k názoru, že pravdepodobne ide o schopnosť nosiť zo zamestnania príchodivšiemu pánovi tvorstva papuče k dverám).
Jediný kozmeticko-kadernícky počin, ktorý uznávala moja matka, bola trvalá ondulácia. Ako správna žena ju zásadne robila všetkým susedám v kúpeľni. Doteraz mávam mdloby pri spomienke na peroxidový smrad, ktorý sa vtedy šíril bytom, na drevené natáčky s hrubou čiernou gumičkou, ktoré sa povaľovali po bubnovej práčke a množstvo kávovej usadeniny, ktoré som musela po takomto nájazde umývať zo šálok.
Keď som dovŕšila osemnásť, prišli do módy kudrlinky a la Marika Gombitová. Slávnostne sme v drogérii zakúpili jediný dostupný druh trvalej ondulácie a ja som vzápätí podstúpila iniciačný akt vstupu medzi dospelé ženy.
Matka mi spravila trvalú.
Mininatáčky naskladala na moje krásne dlhé rovné vlasy v rovnomerných rozstupoch a… o hodinu sa zo mňa stal pudlík.
Takéto vlasy sa zásadne nerozčesávali, len sa umyli a nechali voľne vysušiť. Skúste to však vravieť dievčine na prahu dospelosti, ktorá zistí, že má na hlave tropický prales. V panike som chytila hrebeň a pokúsila sa urobiť z vody víno. Je vám jasné, že nie som svätec, a že na hlave mi rástol stále rovnaký prales.
Vtedy som sa prvý raz v živote dala neoprávnene vypísať na maródku, aby som nemusela do školy. Za ten čas som premýšľala, ako ukončiť svoj život a pokúsiť sa o reinkarnáciu. Našťastie, matka vo mne od mala pestovala pocit, že som múdra a inteligentná, tak som to konečne využila. Dostala som nápad.
Kúpila som si v Otexe šatku a zviazala celú tú nádheru do akej-takej akceptovateľnej podoby. Už to nebola tragédia a moje samovražedné sklony si tak mohli počkať na iné katastrofy. Vlasy už nikdy nenadobudli kvalitu z detstva, a ešte som mohla byť rada, že dnes nie som úplne plešatá.
Moja dôvera v dospelých utrpela prvú vážnu trhlinu. 8 )
Dá sa vôbec veriť vlastnej matke?
Nie sú všetky jej rady do života len výsledkom jej vlastných nenaplnených ambícií?
Ako je možné, že som ju nikdy nevidela sledovať s otcom pokutové kopy?
A už vôbec sa neodvažujem pomyslieť na to, či by správne odpovedala na zákernú otázku, kto je komisár Moulin.
S hrôzou v očiach som si uvedomila, že nosenie papúč pánovi tvorstva oveľa lepšie zvláda vhodne zvolený pes.
Áno, cesto jej vykyslo vždy. 9)
Avšak, koľkokrát za život je nutné vymeniť kompletnú sadu dečiek za modernejšiu verziu?
7) Za iných okolností Stano veľmi rozumne analyzoval príčiny všetkých púnskych vojen, vyjadroval názor na vládu kráľa Karola IV. a dokazoval platnosť Pytagorovej vety. Keď sa zjavila tá krava Iveta, dokázal názorne predviesť tak akurát Pavlovov podmienený reflex.
8 ) Bežný adolescent k takémuto poznaniu dospieva zvyčajne oveľa skôr. Lenže aké životné skúsenosti môže dieťa získať pri štrikovaní?
9) Tu považujem za dôležité upozorniť čítajúcu mládež na fakt, že v tých časoch miska rýchlokyska neexistovala.
Pokračovanie nabudúce.
V stredu.
Streda je dobrý deň.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments