Aj Maťo Ďurinda mi spomínal príhodu o fanúšičke z mäsiarskej rodiny, ktorá mu nosila rôzne výrobky a vešala ich na kľučku domových dverí. Maťo, ktorý bol dlhé roky slobodný, sa na tom aj dnes zabáva, vraj aspoň nemal núdzu o kvalitné a čerstvé klobásky. Naopak, úplne šialené skúsenosti s prenasledovateľkou mal Karel Gott, no aj tak to bral s veľkorysosťou a zhovievavosťou.
Vyšlo pokračovanie úspešnej knihy Romana Fleba Juhása o živote dídžeja v Bratislave 80. a 90.rokov. Je tu Dídžej 2 s podtitulom Bitky, bony, bellaspon.
90.roky na Slovensku sa spájajú s nástupom divokého kapitalizmu, nekoordinovaného podnikania, s mafiou, podvodmi, výpalníkmi, vekslákmi, priekupníkmi, prostitúciou a zlodejinou. No niekde na pozadí toho všetkého bolo hlavné mesto aj dejiskom koncertov, diskoték, nových nočných klubov a búrlivého života bratislavskej smotánky. Dnes sú mnohí z nich politikmi a podnikateľmi, ale v tej dobe boli zlatou mládežou.
Roman Flebo Juhás pri tom všetkom bol, stál za mixpultom a dídžejoval v mnohých vychytených podnikoch, na diskotékach, či súkromných večierkoch.
V prvej knihe Dídžej 1 priniesol prvú sériu bizarných a často aj nebezpečných historiek, v tejto druhej s podtitulom Bitky, bony, bellaspon ponúka voľné pokračovanie. Ak si túto dobu živo pamätáte a boli ste jej súčasťou, možno sa tam nájdete.
Autor opäť spomína na mafiánske historky z bratislavských podnikov a delí sa aj o vtipné, niekedy až bizarné zážitky z osemdesiatych rokov. Priama skúsenosť s ŠtB, nákupy v tuzexe či osobné spomienky na priateľstvo s Miroslavom Žbirkom zaujmú nielen priaznivcov populárnej hudby, ale čitateľov každého veku.
Vtipná je historka o Rambovi a Lambade, či ochrankárovi Zoltánovi. Píše o brutalite v puboch, baroch, o mafiánoch a celkovo 90.rokoch, ktoré boli naozaj divoké a neraz išlo nielen o zdravie, ale aj o život. Je pravda, že aj na zábavách boli v 80.rokoch bitky, to si spomíname mnohí…ale násilie v 90-tkach, mafia, hrubokrkí, to bolo niečo celkom iné.
Cestou späť sme mali dlhšie medzipristátie v Paríži. Nás dvoch lákalo jediné miesto: cintorín Pére-Lachaise, konkrétne hrob Jimma Morrisona. Keď sme tam tak stáli a pili nad hrobom fľaškový Heineken, uvedomil som si, že mám práve 27 rokov, rovnako ako mal Jim Morrison, keď odišiel z tohto sveta. To, že som tam stál bez rodiny a že som v Amerike mohol prísť o život, vo mne vyvolalo po prvý raz clivotu a naliehavú túžbu po domove a rodine.
Roman Flebo Juhás
Celý život sa venuje populárnej hudbe. Najprv bol dídžejom v kluboch a baroch, neskôr moderátorom v rádiách a hudobným dramaturgom. Aktuálne moderuje relácie v Rádiu Vlna: v stredu a vo štvrtok vysiela Hity rokov 80-tych, v nedeľu má program Hity overené časom a ich hudobné príbehy.
Okrem toho pripravuje podcast Hudobní džentlmeni s Jurajom Čurným a niekoľko rokov predsedá porote Krištáľového krídla v kategórii hudba.
V Ikare mu vyšla kniha Dídžej – Historky z kultových bratislavských barov (2021), táto kniha je jej pokračovaním.
Je ženatý, má dvoch dospelých synov a žije v Bratislave.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.