Kristína Mišovičová

Kristína Mišovičová – Prečo, kedy, kde a ako píšem

Mala som asi sedemnásť rokov, keď som prvýkrát chytila do ruky zošit a pero s predsavzatím napísať knihu. A aj som ju napísala :-). Na svoje vydanie si však počkala. Až o osem rokov neskôr, keď som bola na materskej dovolenke, som sa odhodlala poslať rukopis do vydavateľstva. Zapáčil sa im, a tak vyšla moja prvá kniha. Krátko po nej nasledovala ďalšia a ďalšia a ďalšia… a ja som sa do písania zamilovala. Prinášalo mi únik z reality bežných dní (mamičky na materskej určite vedia, o čom hovorím), radosť, nadšenie, vzrušenie a najmä pocit sebarealizácie. Oveľa zaujímavejšia je však odpoveď na otázku prečo píšem pre deti a ako som sa k tomu dostala 🙂 .

Ako to už býva, život nám prináša lepšie aj horšie chvíľky. Krátko po tom, ako mi vyšla piata kniha pre dospelých, sme museli bojovať so zdravotnými problémami nášho mladšieho syna. Venovala som mu všetku silu a energiu a na písanie som ani nepomyslela. Dlhých päť rokov som nenapísala ani čiarku, a hoci mi písanie veľmi chýbalo, jednoducho to nešlo. No všetko zlé je na niečo dobré  🙂 . Zatiaľ čo moja staršia dcéra je obrovská čitateľka, syn čítať nechcel a aj keď som sa ho všemožne snažila k čítaniu prilákať, odhodlane so mnou bojoval a úspešne vyhrával :-). Jedného dňa, počas našich nekonečných OČR, som si povedala, že skúsim napísať knižku priamo preňho. Pre deti, ako on, ktoré nie sú veľkými čitateľmi, pre ktoré je čítanie trápením alebo pri najlepšom „povinnou jazdou“. Vedela som, že to musí byť knižka zábavná, písaná jednoducho, ľahko, rečou blízkou malým „nečitateľom“. Postupne som písala jednotlivé kapitoly a čuduj sa svete – syn ich čítal, bavil sa a dokonca si pýtal pokračovanie. Kapitoly pribúdali, až z nich vznikla moja prvá detská knižka Decká z mesta sa (ne)vedia biť. Ak som dovtedy písanie milovala, teraz som si ho začala skutočne užívať. Písať pre deti je celkom odlišné, ako pre dospelých. Milujem tú ľahkosť, voľnosť, slobodu, ktorú so sebou prináša.

Prvú detskú knižku som vydala viac-menej svojpomocne, bez veľkého vydavateľstva, a tak som mala možnosť (či skôr povinnosť) vyskúšať si celý proces vydávania – hľadanie ilustrátora, redaktora, grafika, tlačiarne, výber papiera, obálky, predaj, distribúciu… Nebola to cesta jednoduchá, no ani na sekundu som neoľutovala, že som sa ňou vydala. Vďaka nej som spoznala kopu úžasných ľudí, s ktorými sme dodnes priateľmi. Odvtedy si všetky knihy (práve pripravujeme piatu), vydávam sama a okruh mojich spolupracovníkov – kamarátov sa neustále rozširuje. Držať v ruke knihu, na ktorej ste sa podieľali od začiatku až do konca, je neopísateľný. Skutočne akoby ste držali vlastné dieťa. Ďalšou pridanou hodnotou, ktorú so sebou písanie pre deti prináša, sú besedy. Tie priam zbožňujem! Rozžiarené detské očká, zvedavé otázky, postrehy, to sú veci, ktoré sa mi asi nikdy nezunujú. A hoci netvrdím, že sa už k písaniu pre dospelých nevrátim, momentálne si naplno užívam status detskej autorky 🙂 .

Moje písanie je veľmi nepravidelné. Píšem hlavne, keď je vonku škaredo – na jeseň a v zime. Ako náhle vykuknú prvé slnečné lúče, ťahá ma to von – na prechádzky, do lesa, na bicykel… Ale presne to moja myseľ občas potrebuje – vypnúť. Ak nemôžem ísť von, tvorím. Maľujem, kreslím, reštaurujem nábytok, viažem vence… A práve vtedy sa mi do hlavy začnú vkrádať nové nápady. Ani sa nenazdám a nová kniha si začne žiť svoj vlastný život a pýtať sa na papier. Je to úžasný kolobeh, za ktorý som nesmierne vďačná a ktorý, verím, že tak skoro neskončí.

Kristína Mišovičová – Narodila sa v Bratislave (1981), no od svojich dvanástich rokov žije na Záhorí. Je vydatá a mám dve deti – dcéra Najda má 17 rokov, syn Matúš 13.
Napísala 5 kníh pre dospelých (Nezabudni milovať, Keď raz pochopíš, Len láska pozná odpoveď, Vráť mi moje sny a Čakanka), tri knihy pre deti (Decká z mesta sa (ne)vedia biť, Malvínkine Vianoce a Nathaniel – posledný potomok druidov a najnovšia Sedmokráska je, podobne ako Malý princ, pre všetky vekové kategórie.
Knihu Nathaniel – posledná potomok druidov ilustrovala jej dcéra (pre ktorú som ju aj napísala) a Sedmokrásku si ilustrovala sama.
Pracuje vo verejnej správe.

Predchádzajúce články

Zuzana Csontosová – Prečo, ako a kedy píšem
Anton Heretik – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Stanislav Hoferek – písanie je o tvorivosti a prekonaní odmietnutí
Marián Kubicsko – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Diana Mašlejová – Prečo, kde a ako píšem
Peter Pavlac – Píšem…
Jozef Heriban – Rieka tečie, pierko letí…
Ružena Scherhauferová – V tvorbe som realistka
Jakub Spevák – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Ježovičová – Prečo, kde a ako píšem
Petronela Hederová – Prečo, kedy a kde píšem
Eva Ava Šranková – Prečo, ako a kde píšem
Michaela Ella Hajduková – Písanie je pre mňa cestovanie časom a priestorom
Lina Franková – prečo, kedy a kde?
Adriana Macháčová – Prečo, ako a kedy píšem
Mária Streicherová – O písaní
Ján Babarík – Preč, ako a kedy píšem
Zuzana Široká – Písmenkové poslanie
Kristína Brestenská – Prečo píšem
Michala Ries – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Soňa Bulbeck – Prečo, ako, kedy a kde píšem…
Dávid Králik – Prečo, kde a kedy píšem
Silvester Lavrík – Prečo píšem, ha?
Adriana Boysová – Písanie je mojím tieňom
Vojtech Beniczky – Prečo píšem
Marta Hlušíková – Všetko som ja a zároveň nie som nikto
Monika Nagyová – O písaní
Petra Džerengová – Prečo, ako a kde píšem
Gabriela Futová – Nie som usilovná spisovateľka…
Katarína Tholtová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Ľudovít Ódor – Prečo, kedy a kde píšem
Jana Pronská – Prečo, kedy a kde píšem
Alexandra Pavelková – Prečo, kedy, kde a ako píšem
Dada S. Brezovská – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Matej Rumanovský – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Erik Kriššák – Prečo, ako a kde píšem
Andrea Rimová – Písanie je pre mňa droga
Helena Králová – List o písaní
Arpád Soltész – Nepíšem, len zapisujem
Vladimíra Kmečová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Tormová – Prečo, ako a kde píšem
Mária Danthine Dopjerová – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Maroš Hečko – O písaní
Michaela Zamari – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Veronika Šikulová – Medzitým píšem…
Peter Šloser – Prečo, kedy a kde píšem
Lena Riečanská – Kedy, ako, prečo, kde…?
Ivona Duričová – Prečo, ako a kde píšem
Anna Ďarmati – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Kristína Baluchová – Prečo, kde a ako píšem
Lukáš Cabala – Prečo, ako a kde píšem
Peter Kijaba – Písaním zaháňam chvíľky samoty
Ondrej Kalamár – Píšem, lebo som Kalamár
Dana Hlavatá – Nedá sa to liečiť…
Matúš Mahút – Písanie
Beata Balogová – O písaní
Zuzana Šedá – Prečo, ako, čo a kedy píšem?
Hana Repová – Prečo, čo a kedy píšem
Lívia Hlavačková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Jana Plauchová – Prečo, ako a kedy píšem
Balla – Stále rozmýšľam, ako písať, preto nepíšem
Lucia Lackovičová – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Tina Van der Holland – Barokový román nebudí dojem autobiografie
Ján Gálik – prečo, ako, kedy a kde píšete?
Alexander J. Kenji – Píšem ako Belmondo v Muž z Acapulca
Veronika Homolová Tothová – Písanie mi trvá veľmi dlho
Jana Micenková – Kto to myslí s písaním vážne, bude písať aj keby od únavy padal na hubu
Vanda Rozenbergová – Prečo, kde a ako píšem
Martin Kasarda – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Daniela Kapitáňová – Ale ja, prosímpekne, netvorím!
Daniel Hevier – Píšem, aby bolo napísané
Márius Kopcsay – Stôl konečne mám, len múzy stíchli

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť