Cirkev

Ježiškovci

Jan Werich o náboženstve a fanatizme: „Je to nedostatok statočnosti, strach prijímať svet v jeho zložitosti, cesta k zjednodušeniu života a útek pred zodpovednosťou, ktorú človek prijíma tým, že neustále rozmýšľa a neustále sa rozhoduje“.

Neviem, či Ratzi tajne vyhlásil ďalšiu križiacku výpravu smerom na Hronský Beňadik, ale na Slovensku akoby sa vrece roztrhlo s katolíckou propagandou. Noviny a internet sú plné pánbožkových kravičiek v najrôznejších baleniach. Blogujú kňazi, mníšky, profesori cirkevného práva* i požehnaní laici, farári a biskupi dávajú verejné vyhlásenia o politike, prezidentskí kandidáti sa deklarujú ako kresťania, len taký hukot.

(*Viete niekto, čo je to cirkevné právo? To je nejaké iné než to, ktoré platí na Slovensku? A ak áno, majú svoje právo aj šachisti alebo záhradkári? A vôbec, „univerzita“, kde by sa „študovala“ výroba kameňa mudrcov alebo veštenie z kávy, nepríde vám to čudné?)

Časopisy, ktoré podľa vlastných vyhlásení nemajú nič spoločné s bulvárom, uverejňujú série článkov o zjaveniach panenky Márie a „vedecké“ pojednania o márnotratných synoch z biblie či trojici božej. Politici navrhujú výhradu svedomia, zmluvu s rozprávkovým kráľovstvom alebo zmenu ústavy na základe príkazu o milovaní a množení, blogeri navrhujú zmenu trestného zákona podľa posledného súdu. Sníva sa mi to? Čo bude ďalej – architektúra sa bude prednášať podľa rozprávky o medovníkovom domčeku, štátny rozpočet sa upraví podľa Soľ nad zlato a slobodný prístup k informáciám podľa vesmírnych ľudí Iva Bendu?

Neviem pochopiť, že v 21. storočí niekto napíše úplne vážne vedeckú štúdiu a v nej samé takéto veci: „Bez opory vo Svätej Trojici, ostáva len chaotický svet, zakotvený v umelom a abstraktnom systéme.“ Miliardy ľudí, ktorí nikdy nepočuli o nejakej trojici, sú proste v chaose. Ak by som tomuto „vedcovi“ povedal, že srbskí cigáni veria tomu, že keď sa tekvica nechá 10 dní nestrážená voľne na vzduchu, začne vydávať divné zvuky a zmení sa na upíra, iste by sa zabával na ľuďoch, ktorí veria primitívnym poverám. Ale chodenie po vode, vstávanie z mŕtvych, anjeli a archanjeli spolu s trojicou, to je niečo úplne iné. Na tom sa dá postaviť celá spoločnosť, nie na tekvici.

Nemusíme si vysvetľovať, že miera nášho poznania, napriek všetkému vedeckému pokroku, je obmedzená. Javov a vecí, ktoré si nevieme našim obmedzeným poznaním vysvetliť je viac než dosť, dokonca i indikácií na to, že sú sily a energie, o ktorých nič nevieme. Problém však je, že väčšina ľudí pri pomyslení na takéto prázdno cíti neistotu čí úzkosť.

Toto prázdno sa najusilovnejšie a s najlepšími výsledkami snažia už veľmi dlho zaplniť náboženstvá. Podľa mňa zbytočne, pretože „nevieme“ prípadne „niektoré veci nebudeme vedieť nikdy“ sú úplne legitímne a prijateľné odpovede a umožňujú nám prípadne aj veriť, že je niečo mimo ľudské zmysly, čo nijako nevieme obsiahnuť.

Nahradzovať „neviem“ poverami, mytológiou a rozprávkami je nepotrebné a nebezpečné. Mozog prestáva pracovať, človek sa dostáva do submisívnej polohy jednak k idolu a jednak k jeho distribútorom. Ponára sa hlbšie a hlbšie do nezmyselných rituálov, ktoré sú bez kontextu tradície úplne nezmyselné. (Celibát, obriezka, kóšer strava, nepodávanie ruky ženám, zahaľovanie… nebudem pokračovať.) Prestáva robiť vlastné rozhodnutia, pretože „je to vôľa božia“, „tak káže Písmo (Korán, Tóra…)“, „pán farár v nedeľu povedali“, „je to dohoda medzi Slovenskom a Vatikánom“. Pohodlné a nenáročné.

A tak sa to všetkým farárom, prepoštom, prelátom, kaplánom, biskupom, arcibiskupom, kardinálom, poľným kurátom a generálnym tajomníkom páči. V mene Ježišovom sa dá čokoľvek. Prosiť o vyliečenie, žehnať fašistickým zbraniam, meniť ústavu a zákony, nakazovať ovečkám koho treba voliť… a ovečky ani nenapadne, že Ježiško by prípadne mohol byť vymyslená rozprávka a že podobných (dokonca miestami na nerozoznanie) rozprávok bolo dosť veľa. Táto téma ja taká citlivá, že sa o nej ani nediskutuje, lebo otázky, ktoré sa vynoria, rušia dvetisíc rokov pracne modelovanú konštrukciu na ovládanie ovečiek. Tie sú medzitým také zblbnuté, že za svoje oblbovanie dokonca udatne bojujú proti ľuďom, ktorí sú o niečo ochotnejší rozmýšľať a klásť otázky. Napríklad takú, že prečo sa kľúčové prvky Ježišovho životopisu objavujú v mnohých iných, starších mytologických príbehoch…

Ovečky namiesto hľadania a premýšľania bojujú. Napríklad proti tomu, že morálka by mohla byť výsledkom spoločenského konsenzu, prípadne vrodená a nie niečím, čo nám káže Kristuspán a jeho rozprávková družina. Biskup a pápež povedali, že to nejde a basta.

A pritom dobrotivá cirkev mení morálku v jednom kuse, nehovoriac o tom, že sa ňou sama nemá úmysel riadiť. Riadi sa úplne svetskými princípmi – robí to, čo je dobré pre ňu. Za tých dvetisíc rokov sa zmenilo všeličo. To, čomu pôvodne nikto neveril ako skutočnému príbehu, sa začalo prezentovať ako história. Ježišove prikázania a podobenstvá sa citujú podľa toho ako sa to hodí. Keď niekto pripomenie hodnostárom ucho ihly a príkaz chudoby ako predpokladu vstupu do kráľovstva nebeského, tak namiesto zrušenia vatikánskej banky či prípadne darovania biskupskej berly bezdomovcom sa dočkáme vedeckého rozboru evanjelia s poukázaním na symboliku, nemožnosť doslovného výkladu a zmenené podmienky.

Homosexualita je nesprávna, pretože tak vraví biblia. Ale že sa o tom píše v úplne absurdnom kontexte, medzi trestom smrti pre tých, čo pracujú cez sviatok a vylúčením z cirkvi tých, čo nosia okuliare, to sa už necituje. Len to, čo sa hodí.

Na jednej strane nám propagandisti boží (prečo majú všetci ako priezviská zdrobnelinky? Palko, Mikloško, Minárik…) vysvetlia, že božie zákony sú nad svetskými a rozčúlia sa, keď sa bývalí komunisti derú do prvého radu v kostole. Keď pápež vyznamená bojovníka proti náboženstvu a bezcharakterného komunistického lumpa Schustera, božie zákony a morálka na chvíľku prestávajú platiť a konsenzuje sa.

Mimochodom, čo sa týka plaču katolíckych politikov nad demografickou katastrofou a jej riešením pomocou modifikácie volebného zákona, mám oveľa jednoduchšie riešenie – treba zrušiť celibát a dovoliť kléru aby sa miloval a množil, ako biblia káže. Takto je zaručené nielen veľké množenie, ale aj konfesionálna príslušnosť nových ovečiek. (Samozrejme, to všetko v prípade, že výskumy o vysokom percente homosexuálov medzi klérom sú všetky úplne falošné.)

Sú aj iné prekvapenia. Viete čo je Crimen Sollicitationis? Vyhláška pre biskupov, vydaná tajne v roku 1962, kde sa pod trestom exkomunikácie nariaďuje utajovať a nezverejňovať sexuálne zločiny, ktorých sa dopustia kňazi, menovite homosexualita, znásilňovanie detí a beštialita. Poviete si – ale veď to už je takmer pol storočia, za ten čas sa všeličo zmenilo, máme nového pápeža… To je pravda. Tento nový pápež neváhal a v roku 2001, ešte ako kardinál, obnovil platnosť vyhlášky a zdôraznil, že všetky podobné svinstvá sa nesmú ohlasovať nikomu, len jemu. Keď sa to prevalilo, tak začalo naprávanie škôd a zdôrazňovanie, že to nemá znamenať vyhýbanie sa oficiálnym postupom, len veľmi, ale veľmi dôkladné utajenie cirkevného vyšetrovania v snahe pomôcť obetiam.

The Cost Of Crimen Sollicitationis On The Holy Roman Catholic Church

(tu je dokonca k nahliadnutiu aj pôvodný dokument)

CATHOLIC MOLESTERS: Sex Crimes And The Vatican (CBC) (2006)

Je na zamyslenie, prečo si cirkev myslí, že je kompetentná tieto zločiny vyšetrovať, keď sú na to riadne ustanovené orgány. A sám Ježiško povedal, že treba rozlišovať medzi svetskými a božími záležitosťami (Mt 22,21 Mk 12,17 Lk 20,25).

Milé ovečky, skôr než sa začnete rozčuľovať nad tým, že zase nejaký ateista ohovára, použite Google. (Výskumy o homosexualite robili väčšinou samotní katolícki duchovní. A prípadov pedofílie – len tých, ktoré sa nepodarilo utajiť – je neúrekom.) Stretol som za svoj život príliš veľa detí, dnes už dospelých, do smrti traumatizovaných, ktorým rodičia zakázali čokoľvek hovoriť, „aby nebola hanba“ a „aj tak ti to nikto neuverí“.

Prečo by sme mali priznať, že celibát je nezmysel, že katolícka cirkev je vysoko homosexuálna a že znásilňovanie detí nie je vôbec zvláštnosťou? Radšej budeme falošne a pokrytecky odsudzovať „zvrátenosti“ a zatajovať ich páchanie pod vlastnou strechou. Prečo nebojuje panna Tutková proti utajovaniu zločinov páchaných na ozajstných žijúcich deťoch a nie na spermiách? Ľahké: už komunisti vedeli, čo je odpútavacia akcia – Angelika bola v telke v nedeľu dopoludnia, aby veriaci ostali doma.

Opäť Werich: „Je známo, že na světě není nic snadnější než umravňovat. Proto také největší prasáci zavádějí nejpřísnější mravnostní cenzuru.“

Vážne, nie je už načase začať rozmýšľať a rozpustiť celý spolok? Kostoly by sa dali skvele použiť na najrozličnejšie komunitné stretnutia, napríklad všetkých ľudí, ktorí by sa mohli mať radi aj bez ohľadu na to, že to prikázal Dedo Mráz či nejaká iná rozprávková bytosť. Čas a energia, ktorú všelijakí blogujúci sluhovia boží a zahladené panny používajú na nezmyselnú propagandu, by sa dal venovať opatere chorých. Peniaze na prolife kampane a evanjelizáciu domorodcov by sa dali venovať ozajstným, žijúcim chudobným a nezamestnaným. Majetky cirkvi rozdať podľa ježiškovho receptu. Nezakladať pestrú paletu kresťanských strán, ale nemocnice a sirotince. Namiesto prísneho utajovania zločinov priznať, že ten nápad s celibátom bol pekná blbosť a vekovú hranicu pre miništrantov zvýšiť na 35. (Ja viem, že to je celé naivné, ale snažím sa aspoň naznačiť…)

Chudák na kríži si svoje odtrpel, ale to, čo sa vystavalo na skale, prinieslo okrem nedostatočného množstva pozitívnych udalostí 2000 rokov oblbovania, pretvárky, pseudomorálky, brania božieho mena nadarmo, zabíjania, smilnenia, žiadania majetku blížneho svojho a ostatných ťažkých i akýchkoľvek hriechov. Čo keby sme sa teraz experimentálne všetci spoľahli na prirodzenú ľudskú morálku a svedomie, prípadne dokonca aj na ten nešťastný spoločenský konsenzus – bez posmrtných trestov a predsmrtných odpustkov a pomazaní? Nebola by šanca aspoň na náznak „kráľovstva božieho“ na zemi?

ilustračné foto James Chan Pixabay

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť