Ako sa skáče cez kozu (10. časť)

Spomínate si ešte na Kozu?
Myslím na Horáca Kozu.
Inžiniera.
Bol to môj manžel. Nebudem sa teraz úchytkom zaoberať dôvodom použitia minulého času v uvedenej vete, o iné mi ide.
Keď sme sa brali, ja som zarábala štyritisíc osemsto korún v hrubom a on sťaby obchodný referent o tisícku viac. Rozdiel medzi našimi platmi nevyplýval z rodovej diskriminácie, vtedy o týchto panských huncútstvach nikto ani netušil, tie prišli až o pár rokov neskôr spoločne so sexuálnym obťažovaním a gastrolístkami.
Za ten peniaz sme si mohli dovoliť splácať pôžičku na byt, jesť a piť v primeranom množstve a ostalo nám veru aj na hýrenie v kine raz za mesiac.

Bolo pár mesiacov po otvorení hraníc a základnou povinnosťou hlavy každej rodiny bolo pobaliť do škodovky zopár mäsových paštét Majka, niekoľko kusov sáčkovej polievky, vraždiace sa deti, nekaziace sa keksy, loveckú salámu a manželku, a celý náklad odviezť do talianskeho Bibione. Po návrate z dovolenky sa potom zvyšní členovia rodiny priviazali k videoprehrávaču a pustil sa im trojhodinový šumiaci záznam toho, ako sa štyri minibodky čľupkajú sa vo vlnách.
Kto by o toto chcel prísť?

S Horácom som tvorila dvojčlennú základnú bunku spoločnosti už asi pol roka, keď i on zahlásil, že sa ide k moru.
Horác bol inžinier a tak si povedal, že on sa veru medzi šunkármi váľať nebude, my teda pôjdeme rovno na Taliansku riviéru. V jeho očiach to bolo medzi dovolenkovými destináciami niečo ako mydlo Fa medzi Solvinou. Až neskôr som zistila, že jeho názor vznikol v detstve, keď pravidelne na Vianoce a Veľkú noc sledoval taliansku komédiu Šimon a Matúš idú na riviéru, kde jeden tučný bradatý a druhý blonďavý modrooký likvidovali päsťami kohokoľvek, kto sa im postavil do cesty. 15)
Nasporili sme si z výplaty pár koruniek, zašli do cestovnej kancelárie a šli sme do San Rema. Slzy mi tiekli z očí v okamihu, keď sme cez zašpinené okno neklimatizovaného autobusu zazreli morskú hladinu, a veru bolo mi na srdci všelijako. Chápete to? Ja som videla more! A Taliansko! Spomenula som si na roky, keď som zbožne čumela na Drupiho plagát a snívala o tom, že ma raz stretne na ulici a povie: „Jozefo, pojď se mnou do slunné Itálie a já ti budu klečeť u nohou…“ 16)
Vzduch smrdel rybinou a po kamienkoch sa váľali zelené hnijúce čudá, ja som však počula iba šumenie mora a krik čajok. Bola som vlastne morská panna, nemohla som teda tušiť, že medúzy kopú ako beštie.
Preležala som prvých päť dní v stane s nohou vyloženou na nafukovačke a jediným rozptýlením bolo pre mňa ohrievanie vody v kovovom hrnčeku pomocou špirály a následné zaliatie sáčkovej verzie slávnej francúzskej polievky touto tekutinou (dobrá bola aj paradajková).
Horác sa zatiaľ vo vode spálil pekne do chrumkava a ja som mu zaľúbene šúpala pásiky vysušenej kože z chrbta (fuj, že?). Kľačal mi pri nohách skoro ako ten Drupi v mojich predstavách a hoci dôvod jeho pokľaku mal k romantike pekne ďaleko, aj tak som bola v siedmom nebi. Keď sa tak na to teraz spätne pozerám, nechýbala nám ani izba s ventilátorom, ani celodenná strava all inclusive, mali sme len lásku a slaný vzduch. Konečne sme si mohli vychutnať dvojdňovú cestu slávnou Karosou a vôbec nám neprekážalo, že spíme na karimatke na dlážke autobusu.

Nielen my, ale celé Slovensko sa vtedy nahrnulo na západ. Vykašľali sme sa na bulharských a rumunských colníkov, ktorí si robili osemhodinové pracovné prestávky na hranici a vydali sme sa k Atlantiku. Zaplnili sme Benátky, Rím i Barcelonu, naše au-pairky takmer ovládli anglický trh s vychovávateľkami a slovenskí junáci sa zase uchytili pri írskych miešačkách. Čo vám budem vravieť, najmä dievčatá boli na svadobnom trhu žiadané ako nikdy predtým a mizli do manželských prístavov s cudzincami ako teplé rožky z pekárne.

Kamoška Katka (to je tá opálená zo strechy) vtedy zbalila černocha. Bol naozaj úplne čierny, len dlane mal neskutočne ružové. Ťukali sme si na čelo (my ostatné) a nerozumeli sme, ako môže to, však viete čo, s takým, však viete akým.
Jusuf bol študent medicíny. Stretla ho na chodbe internátu o pol jednej v noci, keď búrka vyhodila na poistky v celej budove. Išla práve sliepňajúc zo sprchy, keď sa oproti objavili biele zuby a biele trenírky. Ja by som dostala infarkt od ľaku, ona sa zaľúbila. Darmo, láska je slepá aj potme.
Otec, predseda roľníckeho družstva, ju vtedy vyhodil z domu, vraj nech mu nechodí na oči s tým boxerom.
Jusuf nebol boxer. Úbohý predsudok človeka, ktorý podľahol americkej filmovej produkcii pochybného charakteru, spôsobil, že obaja zaľúbenci prvé dva roky spoločného života strávili na manželských internátoch a pojedali konzervy so suchým chlebom.
Jusuf bol medik a dnes aj výborný gastroenterológ. Katkinmu otcovi zachránil tenké črevo, keď ten omylom prehltol klobásu aj so zabudnutým kúskom čepele noža. Od tých čias sú členovia Katkinej rodiny horlivými propagátormi vegetariánskeho stravovania a svokor so zaťom zapíjajú každú rodinnú veselicu domácou slivovicou (samozrejme výsostne bezmäsitou).
Obaja sa neskôr presťahovali do Belgicka, kde si pán doktor založil súkromnú prax a Katka zostala v domácnosti, kde sa stará o deti, jedlo a upratovanie.

Neviem, či by som dokázala žiť s cudzincom.
Nevedel by, kto je Michal David a prečo sme sa išli zblázniť za céčkami. Nerozumel by, prečo sa tak chichocem, keď niekto spomenie psa Bobíka a zaiste by ani nechyroval o tom, prečo museli kedysi v školách dievčatá nosiť povinne modré trenírky na gumičku.
Horác Koza tomu rozumel, preto som ho považovala za najlepšieho muža na svete.
Áno, aj táto veta je v minulom čase.


15) Nikdy som nerozumela tomu, prečo sa tých desať protivníkov nevrhne na obeť naraz, ale pekne v rade čakajú, kým na nich nepríde rad a kým ich Šimonova či Matúšova (fakt neviem, ktorý je ktorý) pravačka nepošle na krov blízkej stodoly.
16) Áno, v mojich predstavách hovoril po česky. Najskôr to vzniklo ako dôsledok sledovania relácií, v ktorých sa Drupi bavil s Hankou Zagorovou prostredníctvom tlmočníka.

Nabudúce čitateľov čakajú tri sestry.
Viem, istý spisovateľ už vraj niečo podobné napísal, ale to nemohol tušiť, že existuje Jozefa Mrožová.

Pekné Vianoce, priatelia, a neprežeňte to s prežieraním… :mrgreen:

.
Prehľad doteraz vydaných častí Kozy:
*
prvá * druhá * tretia * štvrtá * piata * 6 * siedma * 8 * deviata * 10 *
* jedenásta * 12 * trinásta * štrnásta * 15 * 16 * 17 * osemnásta * 19 * 20 *
* dvadsiata prvá * 22 * 23 * 24 * 25 * dvadsiata šiesta * 27 * 28 * 29 * tridsiata *
* 31 * 32 * tridsiata tretia * 34 * tridsiata piata
*

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť