Ako sa skáče cez kozu (12. časť)

Uvedomujem si, že je šťastím mať súrodenca, na ktorého sa dá spoľahnúť, keď vám krachuje manželstvo, firma alebo banka.
Ešte dôležitejšie je to však v situácii, keď sa ako čerstvá manželka pokúšate prvý raz uvariť mrkvovú polievku s hádzanými haluškami. Do mojej prvotiny sa nedala zapichnúť ani vidlička (aspoň vidíte, že už prvý mesiac manželstva s Horácom bol náročný).
Áno, mnohí z vás by určite volali svojej matke. Len raz som sa v pominutí mysle o to pokúsila a dočkala som sa piatej variácie náučno-výchovného referátu 17), ktorého text sa pokúsim zreprodukovať asi takto:

Koľkokrát som tebe a tvojim sestrám v ťažkých časoch vašej puberty naznačovala, že halušky sa musia hádzať do vriacej polievky v menších časových intervaloch a na rôzne úseky primerane veľkého hrnca, ale nie, vy ste sa namiesto toho dívali do zrkadla a počúvali vlasatých pofidérnych spevákov, ktorí tak či tak skončili sfetovaní na dne tejto spoločnosti, koľkokrát som vám zdôrazňovala, že láska naozaj prechádza cez žalúdok, a nie prostredníctvom iných telesných orgánov, ktoré aj tak časom strácajú svoju pôvodnú funkčnosť a pružnosť, čoho dôkazom je moje tridsaťdvaročné manželstvo s vaším otcom, koľkokrát… (a viete čo, tu si môžete predstaviť trebárs komentár argentínskeho moderátora finálového zápasu s Brazíliou – celkové vyznenie textu a jeho dopad na stav haluškovej polievky bude zhruba rovnaký).

Zavolala som radšej Dine, ktorá síce varila priemerne, ale vždy si vedela poradiť.
Bol to jednoduchý proces.
Moja mladšia sestra sa postavila k polievke rovnako ako rímsky cisár k pontskému kráľovi – prišla, videla a vyhodila do koša.18)
Dinina šťastná diplomatická povaha bola príčinou, že mala známych naozaj všade. Ľudia jej bez frfľania a úplatkov znášali k nohám čokoľvek, čo potrebovala – od hlavnej strážkyne toaliet na železničnej stanici (išlo o množstvo vydaného toaletného papiera v časoch, keď sa za 5O halierov prideľovali dva štvorčeky rozmerov 10 x 9 cm) až po manželky polovice ministrov minulej, súčasnej i budúcej vlády Faerských ostrovov.
Sestra sa teda pozrela do svojho telefónneho zoznamu a vytočila číslo.
O hodinu sa do minikuchyne nášho skromného bytíku v sídliskovom paneláku dovalil hlavný šéfkuchár luxusnej reštaurácie istého tatranského hotela, ktorý mal práve cestu okolo. Nahádzal do hrnca dokonalé oválne halušky dĺžky 18 milimetrov a pobral sa svojou cestou, pričom nezabudol na Dinu žmurknúť, že keby čokoľvek potrebovala, priletí aj z Honolulu. 19)
Večer si môj nič netušiaci mužíček nabral do taniera desať naberačiek polievky a vtedy sme pravdepodobne počali aj naše dieťa.

Aj Horác mal sestru – dvojičku Eugéniu.
Neviem, či ich mená mala na svedomí popôrodná depresia alebo to, že ich matka, moja budúca a neskôr bývalá svokra bola fanatickou obdivovateľkou spisovateľky a voľnomyšlienkárky George Sandovej. Svoje dve malé rozkošné bábätká pomenovala podľa hrdinov ktorejsi jej knihy a nemohol tomu zabrániť ani ich biologický otec Jožko Koza, pretože ho šesť mesiacov predtým odkopla zo svojho života ako nepotrebnú vec.
Traktorista z prosperujúceho roľníckeho družstva ju ako slušne vychovaný muž požiadal o ruku hneď po tom, ako sa dozvedel, že bude otcom dvojčiat.
Horácova matka vtedy vyhlásila, že manželstvo je inštitúcia, ktorá muža i ženu obmedzuje v túžbe po plnom citovom živote a že ona žiadnym konvenciám podliehať nebude.
Odprevadila ho aj s kyticou so slovami, že jediné, čo od neho ako dodávateľa spermií požaduje, je pravidelná mesačná platba a občasná starostlivosť o dvojčatá v čase, keď bude hľadať citové naplnenie inde.

Jožko Koza robil, čo vedel.
Brával obe deti na prázdniny na vidiek a vozil ich na traktore, kým mu celý ten traktor aj s vlečkou v adolescentnom veku neofrfľali. Priveľmi vyspelá Eugénia začala po vzore matky týmto skromným človekom z ľudu pohŕdať a malý Horác mal z toho všetkého nepekný miš-maš.
Horácovu rannú i neskorú mladosť poznamenala najmä skutočnosť, že mu matka v dvojročných intervaloch nosila domov vzorky rôznych mužov. Mala na to skutočne úprimný dôvod – chcela synovi predviesť čo najviac pozitívnych i negatívnych príkladov mužskosti, z ktorých si do života vyberie to len najlepšie.
Vysokoškolský profesor genetiky ho napríklad prakticky naučil vypočítať, aké percento nových mutácií vznikne pri AD ochorení, keď je selekčný koeficient nula celá osem a postihnutý je jeden človek z desaťtisíc. Keď chcel Horác v pätnástich rokoch pozvať do kina svoju spolužiačku, profesor trval na tom, aby najskôr predložila výsledok posledného genetického vyšetrenia, ktorý dokazuje, že nie je nositeľom génu spôsobujúceho maniodepresívnu psychózu (dievčina sa podľa neho príliš hlasno smiala).
Drevorubač z neho chcel urobiť tvrdého chlapa. Vzal ho do lesa píliť stromy. Horác mal z toho neurózu ešte dva mesiace – nechcel vidieť nič, čo by drevo akokoľvek pripomínalo, takže spával v spacáku na balkóne a v škole sa otáčal k tabuli chrbtom.
Neviem, akým príkladom mu mal byť vekslák spred Prioru, ale v každom prípade sa odvtedy Horác hanbil prihovoriť ženám nad desať rokov, nevraviac o tom, že pri výbere smerovania svojej kariéry uprednostnil duševnú prácu pred fyzickou.
Na matku napriek tomu všetkému nezanevrel a podozrievam ho, že si ho spútala najmä mrkvovou polievkou s hádzanými haluškami.

Horšie to bolo so vzťahom k sestre. Tá sa vydala za istého traktoristu hneď po maturite. Traktorista odkúpil od skrachovaného družstva pozemky a začal na nich stavať luxusné domčeky pre zbohatlíkov z mesta, takže z Eugénie sa stala fuchtľa, ktorej najviac radosti spôsobovalo, keď mohla dvíhať nos nad svojím dengľavým bratom sediacim v kancelárii. Dôvody jej pohŕdania boli dva a boli vskutku príšerné:

1) ona mala veľký dom s ešte väčšou záhradou, ktorú spestroval veľký krb s ešte väčšími trpaslíkmi, on býval v panelákovom byte s lenivou manželkou, ktorá namiesto zhŕňania majetku večne sedí v knižkách (iste netušila, že z môjho hľadiska ide vlastne o pochvalu),
2) ona lietala na dovolenku na Kanárske ostrovy, on sa chrochtal Karosou do Talianska, kam chodí len posledný žobrák.

Eugénia bola štíhla a celkom pekná brunetka, ale keď ste sa jej pozreli do očí, nenašli ste nič, len tmu. Tmu mala aj v hlave, lebo keď ich biologický otec spadol z traktora a zanechal po sebe malé dedičstvo, pobila sa oň s bratom tak, že si doteraz nemôžu prísť na meno.
Vždy som si myslela, že čím je menej detí v rodine, tým skôr sa dohodnú na rozdelení majetku po svojich rodičoch, najmä ak nejde o dvestoárovú haciendu ležiacu na ropných poliach, ale o zbierku drevených varešiek a obraz jeleňa v ruji. Lenže Eugénia ma presvedčila o tom, že na počte detí nezáleží, o jeleňa v ruji treba bojovať, aj keby sa mal rozrezať na polovicu.

No povedzte, môžete takúto sestru milovať?


17) Možno ste sa už zamysleli nad tým, čo môže byť na matkiných prednáškach také strašné, ale verte mi, vogónska poézia je oproti tomu šum mora.

18) Výhodou mnou inovovaného receptu na polievku je, že do tekutej konzistencie to má skutočne ďaleko a nemusíte upchávať záchodovú misu, rovno to šmaríte do odpadkov. Aj s hrncom.

19) Nech sa okamžite priznajú tí z vás, ktorí si myslia, že Dina tých mužov zvádzala nepovolenými prostriedkami! Mám istotu blízku nekonečnu, že nikdy nepodľahla žiadnemu mužovi okrem svojho. Udržiavala si chlapov v odstupe, ktorý jej zabezpečoval príjemný život bez tečúcich kohútikov (inštalatér odvedľa si kvôli nej kúpil psa, aby ju mohol stretávať na lúčke, kde Dina venčila svojho Punťa) a bez pokút z daňového úradu (zástupca riaditeľky daňového úradu jej zostavoval daňové priznanie tak, aby zodpovedalo všetkým tajným interným prípisom zhora).

Aj v tomto roku čaká čitateľov Sieťovky pokračovanie príbehov Jozefy Kozovej, rodenej Mrožovej.
Autorka Diáda si tú ženskú celkom obľúbila, hoci nie raz sa stalo, že sebecky uprednostnila starostlivosť o svoje živé potomstvo a 513. diel venezuelskej telenovely pred spisovaním nových osudov hrdinky tejto (a opäť to musím zdôrazniť) ženskej literatúry.
Preto jej odpustite občasnú nepravidelnosť vo zverejňovaní textu.

O čom to bude nabudúce? Dozvie
(asi začal 514. diel, sorry)

Prehľad doteraz vydaných častí Kozy:
* prvá * druhá * 3 * štvrtá * piata * 6 * 7 * 8 * deviata * 10 *
* 11 * dvanásta * 13 * 14 * 15 * 16 * 17 * osemnásta * 19 * 20 *
* 21 * 22 * 23 * 24 * 25 * dvadsiata šiesta * 27 * 28 * 29 * 30 *
* 31 * 32 * tridsiata tretia * 34 * tridsiata piata *

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť