Žijeme pravdivo. To je tak, že sa bojíme ešte stále nedoručených krátkych správ, nezodpovedaných telefonátov, neskorých príchodov očakávaných blízkych a skorých príchodov nečakných ponúk, ale najmä – žijeme pravdivo tak, že o tom hovoríme. Pravdivo vstávame s obavami o všetko, čo život píše kostrbato a pod linajkou, vstávame bez očakávania toho, čo si zaslúžime, a to práve preto, aby to prišlo. (Trúfalá sebazrada.)
Na terapii som dnes na otázku Píšete? chcela (myslela som si, že chcem) odpovedať Píšem stále o tom istom, ale je to dobré? Lenžo vyklusalo zo mňa Píšem stále o tom… o tom istom, ale tak je to dobre, no a čo… mne to vyhovuje. Za okraj: Niekedy je lepšie počúvať vnútorný hlas až potom, keď ho vypustím von. Ale skutočne len niekedy. Pravda by mala mať po príchode na svet bezprostrednú možnosť oprieť sa o dobre položenú otázku. A žiť, mala by žiť.
…
Žena na priechode povedala chlapcovi v červenej čiapke ...ale vieš, to bola náhoda! A vo mne nezovrela ani kvapka krvi, vo mne sa nič nedialo, vymenila som jeden krok za druhý, nič viac. Cudzie prešľapy sú (mi) cudzie. Skrátka táto žena držala chlapca za ruku, žiadna náhoda. Držala ho pre lásku, pre strach, pre inštinkty matky, nie pre náhodu; nič nemohla byť náhoda, ani moment z príbehu, ktorý práve rozprávala. Ani to, že som ho započula. Náhody nie sú. Netrvám na nich. Preto.
…
Večer si sľubujem, že si zapamätám a ráno zapíšem všetko, čo sa mi preháňa hlavou cestou po moste medzi bdením a spánkom. No a ráno… si nič nepamätám. Žiadne slová, nedajbože celé myšlienky, odseky či strofy – ach, nič! Medzera medzi ďalšími dvoma. Také nič! Ale aj to musí byť. A nie je to náhoda. Je to priestor pre možnosť prísť inokedy na niečo lepšie, sľúbiť si zapísať a ráno zabudnúť na niečo lepšie.
Ráno som pravdivá.
Prepadajú ma obavy z ešte stále nedoručených krátkych správ, nezodpovedaných telefonátov, neočakávam to ani ono, prijímam pády, aby som mohla znova vstať. Alebo aby som si mohla pomyslieť cestou z terapie čosi pozitívne o žene s chlapcom uprostred priechodu, o žene, o ktorej som si rýchlo zapísala, čo som si nechcela nechať pre seba, nechcela nechať na náhodu, ktorá by neprišla; len ja by som tu s tými myšlienkami ostala do rána sama.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments