Ples v Opere je slávnostná, honosná záležitosť, na ktorú sa bežne nedostanete. Musí vám prísť pozvánka od Orangeu ako od usporiadateľa akcie. Tým je vysvetlená paleta všetkých pozvaných, ktorí sa zvyknú označovať ako elita či slovenská smotánka. Tento rok som sa tam dostala aj ja, po druhýkrát. Niežeby som bola strategický partner mobilného operátora, alebo, nedajbože, celebrita. Ale ako novinárka som sa s úspechom akreditovala. Som celkom obyčajná mladá dáma, vek mi už nedovolí používať slovo dievča, a najradšej chodím oblečená v rifliach, tričku a mikine. Tenisky a bunda vkusne dopĺňajú môj look. Viete si preto predstaviť, ako nepohodlne sa osoba, ktorá najradšej sedí v kaviarni a s obľubou mieša červené s kolou cíti zašnurovaná v dlhej spoločenskej róbe v topánkach na opätku a maličkou kabelkou, kde sa nezmestí takmer nič.
Ples v Opere je pompézny a organizátori na ňom pravdepodobne pracujú celý rok. Pompézne je úplne všetko od vysvietenej a nazdobenej historickej budovy Slovenského národného divadla, cez úvodný program, stoly prehýbajúce sa pod delikatesami, drinky, až po hostí. A do tejto pompéznosti musíme zapadnúť aj my, novinári. Náš stav sa v poslednej dobe neteší veru veľkej popularite. Byť novinárom je pomaly na Slovensku nadávkou. Ľudia si myslia, že sme strašne ošuntelí a našim jediným cieľom je dostaviť sa na podujatie kde je všetko grátis a tam sa objedať a opíjať do bezvedomia. Prípadne sme asi strašne neuctiví k našim žiarivým osobnostiam, ktoré svojimi otázkami nekonečne obťažujeme. Preto sa ani nečudujem, že sme pred účasťou na plese museli vlastnoručne podpísať protokoly. Papiere okrem iného obsahovali také lahôdky ako to, že máme dodržiavať základné pravidlá slušnosti, nerušiť hostí pri jedle alebo počas tanca a dodržiavať dress code. Prehltli sme teda horkú slinu, podpísali papier a zavrhli myšlienku dostaviť sa na Ples v zaštopkaných teplákoch, ako si to asi niektorí predstavovali.
Priznám sa, vážení, že sa mi tam páčilo. Nemienim ohovárať tento event ani sa pohoršovať nad povrchnosťou dnešného sveta. Úvodný program, keď zaznel známy hit Hallelujah v podaní Zuzany Mauréry, Nely Pociskovej a Zdenky Prednej mi navodil autentické zimomriavky. Rovnako možnosť zaspievať si na javisku SND pre nevidomého Maroša Banga mi príde ako dobrý nápad. Nemecká speváčka Sandra pre mňa ťahákom nebola, nakoľko v čase jej slávy som bola ešte malá. Úplne pod pódiom však skákala Eva Máziková, pre ktorú to bol zjavne vrchol večera. Energická šesťdesiatnička v ružových šatách pripomínala cukrík, ale zabávala sa vo veľkom štýle. Ešte pred Sandrou spieval Richard Muller v nadrozmerom saku, ktoré som už kdesi videla. Najväčšou hviezdou bol zjavne Karel Gott, ktorý zaplnil sálu a svojou zmesou veľkých hitov dostal do tranzu azda všetky vekové kategórie. Len jeden postreh mám – v tých dramatických róbach sa veľmi ťažko tancuje rock and roll. Pod názvom ples by som si asi skôr predstavila hudobný program zložený z vlačíkov a iných spoločenských tancov a hostí krútiacich v rytme Straussovho Na krásnom modrom Dunaji.
Ja som až do polnoci pilne pracovala a nahrávala rozhovory. Priznám sa, že vďaka podpísané protokolu som tŕpla, či stojím v dostatočnej vzdialenosti od objektu môjho záujmu a vyrátavala som čas, kedy je vhodné priblížiť sa a dotyčného osloviť. Pomedzi to som stihla ochutnať aj chýrne plesové delikatesy. Aby ste si však nemysleli, žiadne plné taniere ani hektolitre alkoholu vo mne nezmizli, rovnako ani v žiadnom z mojich kolegov. Kúsok sushi, kúsok výbornej panenky a zopár výborných praliniek ma na chvíľu prenieslo do sveta absolútneho luxusu. O tretej v noci sme s kolegyňami unavene sedeli na stoličkách s otlačenými nohami a zmáhala nás únava. Dolu v salóniku hrali Cigánski diabli a niektorí hostia sa poberali na odchod.
Záverečné hodnotenie je z môjho pohľadu pozitívne. V podstate stojí za to na Ples ísť. Je to luxusná párty v dlhých šatách či smokingoch. Pravidelní účastníci sa tešia, že tam stretnú ľudí, ktorých už dávno nevideli.
Ozaj, videla som dnes video pani Mojsejovej kde sa deväť minút pohoršovala nad touto udalosťou. Áno, eskapády tejto dámy sledujem, ale mám dobrú výhovorku – mám to v náplni práce. Nuž, asi nedostala pozvánku. Stavím sa, že keby ju mala, bola by prvá, ktorá by sa v drahej róbe premávala pred kamerami. A o tom to je – Ples v Opere je akcia pre vyvolených. Môžeme si na to zanadávať, môže sa nám to nepáčiť. Ake keďže je organizátorom súkromná firma, môže si tam pozvať koho chce. A faktom je, že sa im za tie roky z neho podarilo vykresať udalosť sezóny a žiaden paškvil.
foto: Omnipublic
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments