Shakespeare bol v svojich časoch absolútne štýlový.
V obliekaní, v sukničkárstve, v rozhadzovaní peňazí celkovo dandy star alžbetínskej doby. Dnes by zaručene plnil stránky bulváru, aj keď medzi súčasnými vymetenými celebritami by vysoko trčal. Ale verím, že by to vedel využiť.
V ten večer som sa vyštýlovala do peknej, vyleštila lodičky, vytiahla čierne perly a vyrazila do divadla. Na tragédiu. Na Kráľa Leara, tento rok asi určite vrchol divadelnej sezóny v Nitre. Predpokladala som stredne silný divácky zážitok a po ňom ľahkú diskusiu o výkonoch hercov, réžii a scenografii.
Čo som nepredpokladala, bola pridaná hodnota, ktorá z tradičnej tragédie vyrobila happening, ktorý by svojou tragičnosťou určite ocenil aj autor.
Prvé dejstvo sa odvíjalo pomerne tradične, silnejšie miesta prekladu striedali slabšie, horšie herecké výkony lepšie, až kým sa neobjavil Edgar Gloster, postava, ktorá na začiatku prvého dejstva tragikou osuda prevyšuje Leara. Nebral ma síce režijný zámer, že prišiel šmatlajúc a stískajúc kolená ako keď škôlkár potrebuje cikať, ale budiž. Hm. Budiž u mňa. Z ľavej strany prízenia sa ozval roztomilý chichot. Takto poňatá postava sa proste cicuške live zdala vtipná. Ou.
Odvtedy mohol tento herec hovoriť, čo chcel, bolo uplne štyri, bol vtipný. Zúfalstvo, slabosť, odhodlanie, sila…všetko zhodnotili pôvabným chichotom, ktorý strhol asi tretinu parteru a kúsok balkóna. Veď väčšinová spoločnosť sa smeje, pridávam sa…
Chichotali sa naozaj veľmi zlato, boli pekne oblečené a všetky blond. Držala som sa statočne a nevypýtala si od nich autogram, aby mi potvrdilo, že sú pravé.
Pravá ukážka súčasnej spoločnosti. Pekné mladé kočičky /oblečené v Eurovei/, kvalitne ofarbené, straaašne kultuuurne /boli na Šekzpirovi/ a vooooobec…
Iste, stačilo by cicuškám darovať program so skráteným obsahom diela, oni/ony by si prečítali, že to bola tradédia a v príslušnej chvíli, keď by Lear kričal na Regan, čo by bola ich ikona, by plakali a nechichotali sa, but…nestalo sa.
Ja som sa cítila dokonale in v monológu, keď Lear hovoril, že väzenie je zlatá klietka, kde naňho nikto nemôže, cicušky sa vychichotali, keď sa chudák Edgar bičoval…a nikto okrem mňa a Danka nepochopil…
aj ja chcem svoje veci režírovať tak ako ja chcem, aj keď ich tupí nepochopia…
a Shakespeare, keby mohol, by napísal ďalšiu tragédiu.
Varujem vás, starý Will a súčasné kultúrne mačičky, to je fakt nekompatibilné…
Chce to čiernu farbu a japonské perly a dokonalého partnera…inak sa budete chichotať 🙁
Kua, veď buďte trochu štýloví…cicušiek je dosť!
Venujem Dankovi, ktorý mi to môže dosvedčiť
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments