Ty, človek slobodný, budeš vždy k moru ľnúť!
Je tvojím zrkadlom: hladina – duša tvoja
v nekonečnosti vĺn večného nepokoja
a duch tvoj – hlbina, má taktiež horkú chuť.
Rád pri ňom rozjímaš, sklonený nad obrazom,
do rúk ho naberáš, očami objímaš
a vše ťa vzruší des, čo zrazu v srdci máš
keď more zaryčí neskrotiteľným plačom.
Vy obidvaja ste temní a zastretí:
nepoznateľný si, človeče, priepasť bezdná,
ó, more hlbinné, nikto ťa, nikto nezná,
tak taj svoj strážite do seba zavretý!
A zatiaľ stáročia, čo nikto neporáta,
sa spolu rujete bez štipky súcitu,
tak veľmi ľúbiaci boj a smrť večitú,
ó, veční sokovia, nezmieriteľní bratia!
Charles Baudelaire
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments