O mojej čiernej labuti

Biela a čierna. Červená krv a biele perie. Červená krv vytekajúca z bieleho peria labute. Ružová farba a pastel na baletnom oblečení tohto labilného dievčaťa. To sú vizuálne predstavy, výraz a rýdzosť týchto farieb, ktoré sa mi vybavujú ako farebná hudba, keď vo mne ešte doznievajú účinky tohto vydareného filmu.

Film o túžbe a nutkaní po dokonalosti, ktorá je vlastne oxymoronom. Lebo už samotná túžba a naliehavosť za niečím, čo na tomto svete nie je možné, je nedokonalé. Dokonalosť je nonsens a sebaklam. A v tomto filme ho môžeme vidieť od takého detailu ako „ružovučký grapefruit“ na raňajky, nad ktorým sa Nina nadchýňa (sotva sú toto raňajky, z ktorých baletná tanečnica načerpá dosť energie na extrémny fyzický výkon) až po klamnú predstavu o dokonalosti a primitívnu idealizáciu svojej predchodkyne Beth:

„Chcela som byť dokonalá ako ty.“
„Ja, že som dokonalá? Ja nie som nikto, nič…“

Film je o prelínaní protikladov, ktorými je samotný človek. Postava Niny je len časťou , z ktorej je zložená psychika človeka. Sme Nina aj Lily. Biela aj čierna labuť. A náročná úloha v Labuťom jazere, kde mala Nina stvárniť aj čiernu aj bielu labuť nebola len jej úlohou, ale úlohou nás všetkých.

S protikladmi nemôžeme bojovať tak, aby vyhral jeden alebo druhý. Protiklady sú o vyrovnávaní, o psychickej homeostáze. Veríme v svoju dokonalosť v jednej oblasti? Zákonite sa to prejaví vo vystupňovaní nedokonalosti v oblasti inej. Môže byť Nina (ja, ty, on, ona..) iba jemná, krehká, porcelánová bábika bez vášne? Za rohom ju prichytí vlastná žiadostivosť, vlastné pudy, divokosť a inštinkt, biológia a obyčajná hra fyziológie – vo filme vlastne neuvidíme prirodzenú vášeň a sexualitu, hoci práve prítomnosť sexuálnych scén môžu tento filmársky kúsok znevýhodniť pred oskarovou komisiou.

Reakcie Niny na erotické zblíženie trénera Thomasa sú skôr impulzívnym správaním, pasívnym podvolením sa, rezignáciou, prebudenou agresiou.

Lesbická scéna pod vplyvom drog? Znova impulzivita, vybitie sexuálnej a inej potlačovanej životnej energie.

Intenzita týchto scén nám ale aj tak nehovorí o tom, že by sa ľady úzkostnosti u hlavnej hrdinky predsa len topili…

Sloboda a vášeň, spontánnosť a (sexuálna) vitalita nie je v promiskuite. Cnostnosť a čistota, morálnosť a umiernenosť nie je v spútaní a popieraní sexuality.

Neurotickosť, ba až psychotizmus hlavnej hrdinky, je zakorenený hlbšie než v neschopnosti sa uvoľniť a zahrať čiernu labuť. Protiklad tej jemnej, krehkej (a možno aj asexuálnej) porcelánovej bábiky. Psychickú patológiu môžeme vidieť už vo vzťahu matky a dcéry. Kontrola a manipulácia matky uväznila úbohú Ninu v neschopnosti vytvoriť si vlastnú identitu, rozpoznávať vlastné hranice:

Kde končím ja a kde už začína iný?

Je to, čo robím prianím matky alebo prianím mňa?

Som biela alebo čierna labuť?

Nina ostala v psychologickom chápaní aj v období dospelosti v maternici matky, nedošlo k psychologickému narodeniu (oddelenie existencie seba a matky).

„Ona mi chce vziať moju rolu, chce mi vziať moje miesto.“
„Jediný človek, ktorý ti stojí v ceste si ty sama.“

A tak proti sebe stoja nespojiteľné časti. To, kým som a to, čo neviem prijať. Dve labute. Reálne a ideálne ja.

A naša temná stránka sa nedá vyhodiť na smetisko. Sme nežní aj hrubí. Čistí aj žiadostiví. Sme čiernou aj bielou labuťou.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť