Keď musí byť výsledok vždy rovnaký, treba manipulovať s premennými.
Americký psychiater Richard Fitzgibbons, expert na liečbu kňazov, ktorí sa dopustili sexuálneho zneužívania maloletých, sa postavil na obranu vatikánskeho štátneho sekretára Tarcisio Bertoneho. Ten minulý týždeň uviedol, že existuje súvislosť medzi homosexualitou a pedofíliou. Fitzgibbonsa citovala španielska agentúra ACI Prensa.
Keď hľadáme pravdu, alebo sa aspoň pokúšame o nejaký progres, vývoj smerom k riešeniu problému, ale aj osobnostný rozvoj, skúmame fakty. A fakty sa tvoria, či získavajú rôznym spôsobom, od osobných životných prežitkov a skúseností, k skúsenostiam iných, teda sprostredkovaným skúsenostiam … no a samozrejme na rad prichádzajú aj fakty, ktoré sú už dokázané a nepochybujeme o nich. Nezriedka však končíme aj dohadmi, ktoré mnohí z nás za fakty vydávajú.
A my si z daných faktov a tvrdení rôznych kvalít a validít poskladáme akúsi skladačku, z ktorej sa postupne vytvára výsledok. Takto nejako sa v mojich predstavách vytvára názor či osobný postoj.
Čo však, keď je výsledok pevne daný? Čo ak nie je možné výsledok zmeniť aj napriek tomu, že prichádzajú nové fakty a skutočnosti a premenné sa menia? Potom neostáva iné, iba niektoré skutočnosti ignorovať a s inými manipulovať.
No a tu vám ponúknem taký jeden ‚jasný‘ výsledok. Pedofilné skutky sú ťažkým hriechom, nik nepochybuje, ale homosexuálne skutky sú tiež ťažkým hriechom, popri všetkých pochybnostiach, tak prečo ich nespojiť do jedného. Veď ich spája jedno a to isté, teda hriech. A tak výsledok, ktorý nemožno meniť, je spečatený takýmto výrokom. Pedofília súvisí s homosexualitou. Prečo ich nehodiť do jedného vreca? Veď sú to dve muchy jednou ranou…a samozrejme sexuálne škandály v žiadnom prípade nemôžu súvisieť s celibátom duchovných v RKC. Sľub čistoty kňazov je samozrejme tiež nemenný.
Som naozaj rád, že Vatikán sa od týchto výrokov dištancoval:
„Cirkevné autority sa nepovažujú za kompetentné na to, aby vynášali všeobecné súdy špecificky psychologického či lekárskeho charakteru, ktoré sú prirodzene témou expertov a výskumu v príslušnej oblasti,“ vyhlásil vatikánsky hovorca Federico Lombardi.
Nech už to vyznie akokoľvek paradoxne, v týchto nekonečných polemikách a kŕčovitom hľadaní súvislostí homosexuality s pedofíliou, ktoré ma síce na jednej strane urážajú, keď stavajú pedofíliu na roveň s homosexualitou, si však na strane druhej často spomeniem práve na pedofilov. Ja ako homosexuál môžem aspoň kričať, protestovať, poukazovať na nelogickosť a aj necitlivosť týchto vyjadrení. Môžem žiť svoj život otvorene, aj keď to chce niekedy trochu odvahy a pevnejšie nervy. Čo však oni? Úplne sami vo svojej bolesti, odsúdení na večné mlčanie, bez minimálnej šance nájsť pochopenie. Musí to byť nesmierne ťažké a jedinci s pedofilnými sklonmi, žijúci v osamení, či v manželstvách a partnerstvách s nutnosťou sebazaprenia, ktorí sa nikdy nepokúsili svoje sklony premeniť v skutky, sú v mojich očiach ľudia, pred ktorými sa hlboko skláňam za ich obrovskú zodpovednosť voči tým, ktorým by ich počínanie mohlo ublížiť. Chce to určite veľa sily, veľa uvedomenia a veľa viery. Tak a už je to vonku. Viery! Ale pozor, ja som nemal ani tak na mysli vieru vo Všemohúceho, skôr vieru v správnosť toho, ako žijeme, v dobro a zodpovednosť pri rozhodovaní o svojich skutkoch.
Súvislosť je však nepopierateľná. Je tu matka cirkev, ktorá prichýli každého veriaceho, tá cirkev, ktorá vypočuje, poradí ako na to či ono, ako žiť, cirkev ktorá nás neodmietne ani v najťažších chvíľach. Tá cirkev, ktorá ponúka spásu vo Večnosti aj tomu najťažšiemu hriešnikovi, ktorý svoje skutky oľutuje, prijme Spasiteľa a poprosí o odpustenie…tá cirkev, ktorá vníma Vieru ako cestu k uzdraveniu zo všetkých chorôb ducha i tela…
Je potom len celkom logické, že mnohí homosexuáli aj pedofili radi a ochotne prijmú ochranné krídla RKC vo viere v správnosť cesty k milosti Božej, ako záštitu pred pokušením diabla. A konečnou fázou prijatia Božej lásky, istoty a pevnosti vo viere je oblečenie si kňazského hávu. Ten nám prinesie silu vo viere a zároveň nás bude ešte viac podporovať v snahe po čistote a zdržanlivosti, ktorú sú dokonca všetci duchovní povinní sľúbiť.
A keď k tomu pribudne ďalšia skutočnosť, že kňazi v RKC sú výhradne muži, že v kňazských seminároch študujú opäť muži, že na drvivej väčšine cirkevných pôstov sú výhradne muži, domyslieť logiku prepojenia a súvislostí s homosexuálnymi a pedofilnými činmi smerom k osobám mužského pohlavia, to už je zrejme dosť jednoduché, aj keď sa mi to vôbec ľahko nepíše.
Takže hľadať súvislosť pedofílie a homosexuality len preto, že v RKC je možno ďaleko vyššie percento homosexuálov a pedofilov, je rovnako scestné, ako hľadať súvislosť medzi pedofíliou a heterosexualitou. Pedofilné skutky môžu byť totižto homosexuálnej i heterosexuálnej povahy a vôbec sa mi teraz nechce hľadať v štatistikách, zdravý rozum mi príde ako dostatočný. Podobne ako sa mi nechce vŕtať sa a polemizovať v skutočnosti, koľko pedofilných skutkov by bolo v skutočnosti ‚iba‘ homosexuálnych, nebyť tej strašne obludnej príležitosti v dostupnosti neplnoletých adolescentov a pubertiakov smerom k predstaviteľom duchovnej autority mužského pohlavia v spojení s potláčanými pudmi v dôsledku celibátu.
RKC sa svojou povahou, členením a tým čomu učí dostala do začarovaného kruhu. Na jednej strane bojuje proti zlu, na strane druhej slúži ako akási záštita tých, ktorí sú v riziku vážnych pochybení. Tragický paradox. A vôbec to nemyslím ironicky, naopak, príde mi to ako hrozné.
A cesta von? Ako vždy v progrese. Aby prestali existovať len stále výsledky, stále hodnoty, ku ktorým bude treba donekonečna prispôsobovať premenné. Ale o tom už nech popremýšľa každý sám…
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments