Šance

Bolí ma dnes telo. Duša. Celý človek.

Pozerám na titulnú stránku novín.

Dospelý muž kráča po ulici. Hrôza v očiach. Malé dievčatko pritlačené na hruď. Má strach. Ona má strach. Nie z toho čo vidí on – z devastácie všade naokolo. Také veci deti ešte úplne nechápu. Má strach z toho, že veci nie sú ako bývajú každý deň. Každodenná istota dennej rutiny je to, na čom deti lipnú. Zemetrasenie medzi ne nepatrí.

Vystrašené deti na titulkách predávajú noviny. (Povedal by cynik). Nemusím sa však dívať ani na deti v novinách. Stačí mi pohľad na manžela. Dlhé hodiny pozerá na obrazovku počítača, prstami hladí mesto ktoré poznal tak dlho. Kým bolo iné a svoje a ticho krásne. Teraz na neho kričia a ziapu momentky skazy. Nový Zéland. Tak to stojí v jeho pase.

„Druhýkrát za rok“, povie, „aké boli šance?“

Všetko ma dnes bolí. Možno preto, že viem, aké boli šance. 35% šanca na piaty stupeň Richterovej stupnice. 4% šanca na hocičo nad túto hranicu.

Začínam neznášať čísla. Začínam rozmýšlať či práca, pri ktorej sa každej ľudskej tragédii dá pripísať realita v percentách má nejaký zmysel. Viem, aké mám šance prežiť zrážku autom (ale nikdy sa už nepostaviť na vlastné). Viem, akú mám šancu dostať infarkt na služobnej ceste (a viem, o koľko sú moje šance na prežitie toho infarktu lepšie, keď ma postihne vo Švajčiarsku, ako v Nigérii). Povedzte mi kde umiestnite v 15 poschodovej administratívnej budove výbušninu a ja Vám poviem, koľko z Vašich kolegov to prežije. A aké sú Vaše šance.

Všetko sa dá vypočítať. Akurát Vám nikto nepovie, kedy, kde a kto.

Včerajšie zemetrasenie bolo nakoniec 6.3 stupňa. Aké boli šance?

Niektoré dni si poviem, že už nemôžem. Dúfala som tajne, že mi zhrubne koža? Že premietať tragédie do čísiel mi zahmlí tváre ľudí, pre ktorých tie konkrétne udalostí nie sú len číslami? Srdce nefunguje ako video. Nepretočíš, nevymažeš. Nedá sa zvyknúť. Na šibenicu, ani na čísla.

Bolí ma dnes telo, duša, celý človek. Včera to bolo Lýbiou, dnes Novým Zélandom a percentuálne viem, že zajtra ma čaká ďalšia správa ráno na stole. Niekde a niekto.

Pretože šance neoklameš.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť