Ako sa skáče cez kozu (18. časť)

Kapitola 9

Chiméry o potrebách ženy

Keď v treťom ročníku vysokej školy náhodne otehotnela jedna moja spolužiačka, dostala od istej veľmi dôležitej a náležite sebavedomej asistentky z katedry dobrú radu. Dievča, čo sa namiesto prípravy na skúšku pokúša ovládnuť dáviaci reflex, nepatrila podľa predstáv dotyčnej budúcej docentky na akademickú pôdu, a tak ju delegovala za sporák so slovami: „Keď nie ste schopná dostaviť sa včas, môžete rovno ostať pri hrncoch.“
Všetkých nás to pohoršilo!
Pohoršovali sme sa, samozrejme, len na chodbách fakulty a izbách internátu, lebo vtedy sa nepatrilo protestovať, a voči autoritiam už vôbec nie.

Kto by však očakával, že spravodlivosť zvíťazila a z mojej spolužiačky sa napriek nepriazni osudu stala nositeľka Nobelovej ceny, zatiaľ čo podlú asistentku vyhodili z fakulty a padla na spoločenské dno, kde jej doteraz robia spoločnosť teplovodné rúry a hordy páchnucich potkanov, nech sa prebudí z marihuanového opojenia a prestane konečne pozerať tristodielne telenovely.
Spolužiačka vtedy prerušila štúdium a preležala takmer celé tehotenstvo v nemocnici s nohami vyloženými do kopca. Zúfalí rodičia museli na naliehanie lekárov odložiť plánovanú svadbu a počkať na pôrod (vlastne tým rodine padol kameň zo srdca, lebo keď na sobáš došlo, nebolo na fotkách poznať, že je nevesta v druhom stave).
Do roka a desiatich mesiacov porodila i druhého syna a sen o vysokoškolskom titule skončil medzi smrdiacimi plienkami a pogrcanými podbradníkmi.

Zato budúca docentka sa podľa zlých jazykov pokúsila zviesť ženatého kolegu a podľa ešte horších sa jej to čiastočne aj podarilo – otehotnela s ním krátko po získaní docentúry a tesne pred začiatkom menopauzy.
Otecko sa však sotva môže hrdiť prívlastkom hrdý, docentka si ho nikdy nevzala, oznámila mu akurát výšku alimentov, číslo účtu a variabilný symbol. Šesťmesačnú dcérku odovzdala na výchovu svojej matke (dôchodcovia predsa nemajú nič iné na robote, len sa starať o vnúčatá) a začala kandidovať na šéfku katedry.
Preskočím ešte pár rokov dopredu a dodám, že dnes sedí v kresle dekanky, vyzerá o desať rokov staršia ako je, má odpornú bradavicu na ľavej strane nosa a nikto ju nemá rád.
(Viem, niektorí skeptici si isto teraz povedali, že som teraz predsa len podľahla hollywoodskej schéme a že je ľahké povedať o zápornej postave, že je škrata a protiva, ale ona naozaj je, a nebudem z nej robiť krásnu čarodejnicu len preto, aby som vyhovela skeptikom).

A ešte jeden pohľad do súčasnosti.
Nobelova cena to síce nie je, ale tá moja spolužiačka je tuším jediná široko ďaleko, ktorá sa ešte nerozviedla a trúfam si dokonca povedať, že si so svojou maturitou žije na akomsi úrade s pravidelným platom celkom dobre. Obaja synovia sú úplne normálni, nefetujú a nebehajú za prostitútkami, dokonca sa im podarilo získať diplomy v oblasti mikrobiológie a čohosi, čo neviem celkom pomenovať, ale vyzerá to dobre, lebo to dávajú len na Oxforde.

Tak neviem, kto dopadol lepšie.

A prečo taký dlhý úvod ku kapitole, ktorá hovorí o potrebách ženy?

Aj vy si myslíte, že každá žena raz podľahne vôni detskej hlavičky a pocikaných plienok?
Že aj hnusné karieristky raz zatúžia po dieťati a použijú na to všetky dostupné prostriedky?
Že s tikajúce biologické hodiny jedným z najčastejšie používaných klišé v ženských románoch?

Nuž, ako som už niekoľkokrát dôrazne upozorňovala, toto je ženská literatúra, a aj tu tikať budú.

Viete, ako dievča som snívala o troch veciach:

  1. že raz príde ten pravý a že sa do neho strašne zamilujem,
  2. že raz príde ten pravý a že sa do neho strašne zamilujem,
  3. že raz príde ten pravý a že sa do neho strašne zamilujem.

Na vysokej škole som snívala tiež. Bola som už múdrejšia a tak som rozšírila svoje túžby takto:

  1. že raz príde ten pravý a že sa do neho strašne zamilujem,
  2. že sa s ním čím skôr vyspím, lebo ma všetky baby predbehnú a ja budem ako biedna panna na internáte do konca štúdia štrikovať dečky a závidieť každej škrate, čo zbalí posledného škuľavého a šušlajúceho študenta na technických fakultách,
  3. že budeme mať chlapčeka a dievčatko a obaja budú voňať ako mydlo, ktorým moja stará mama prala obliečky na periny.

Ten pravý prišiel, vzala som si Horáca Kozu a dva roky bol pokoj.
Moje sny si dali menšiu pauzu a vystrčili rožky len vtedy, keď som zatúžila po novej blúzke či dovolenke pri mori. Spolužiačky zo základnej, strednej a vysokej školy sa začali prudko rozmnožovať, lebo biologické predpoklady, neodbytné matky a články v ženských časopisoch nútili tie úbožiačky porodiť do tridsiatky.
Vraj to treba dovtedy stihnúť, lebo potom má plodnosť bežnej ženy utrum . 23)
To už rovno mohli napísať, že je stará páka.

Mne sa ešte rodiť nechcelo.
Zamestnala som sa v útulnej firme, dostala som príjemný plat a prácu, ktorú som milovala. Užívala som si večery s manželom, popíjali sme červené vínko a sledovali dobrú kriminálku a keď sme boli mimoriadne roztopašní, dali sme si k tomu tlačenku s cibuľou.

Na pravidelné otázky zo strany rodičov som odpovedala nie, ešte nechcem deti, ešte mi treba vidieť Bibione či dorobiť v robote projekt s Fínmi, my dvaja s Horácom sme moderná dvojica, my máme rodičovstvo plánované.

Tak sme naplánovali pôrod na druhý štvrťrok, jarné deti sú vraj v živote šťastnejšie.
A opäť som sa zasnívala…

  1. že sa to podarí po dnešnej romantickej večeri so sviečkami,
  2. že sa to podarí tento mesiac,
  3. že sa to podarí na ďalší mesiac,
  4. že sa to podarí do roka,
  5. že sa to podarí.

Až vtedy som pochopila ten vtip o slobodných osemnástkach plodných 24 hodín 365 dní v roku a vydatých ženách fertilných iba počas splnu medzi 22,46 a 22,48 hodinou stredoeurópskeho času.
A aj to iba ak pripadá na rok draka v čínskom kalendári.
Alebo ak sa omylom vyspíte s poštárom, ktorý vám doniesol list od manžela zo služobnej cesty.

Nebol to vôbec vtip.


23) Netreba zabúdať, že v tých časoch sa v pôrodniciach naozaj stretávali najmä dievčatá tesne po maturite a žena s tridsiatkou na krku si tam pripadala akosi nepatrične. Gynekológia nemali radi komplikácie a z tohto pohľadu je mladá pružná maternica pre takého doktoríka ružovou záhradou – odrodí a môže si uvariť kávu, prípadne pokračovať v obháňaní sestričiek či sledovaní futbalového zápasu. Prvorodička s troma krížikmi na krku pre nich znamenala prízrak, ktorý rodil tri dni a ešte si dovolil komplikovať situáciu nejakým cisárskym rezom.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť