Škodoradosť jediná radosť?

Mám pocit ako keby som šla beztrestne poza školu.
Hodinu mi dá každý pokoj, nikto odo mňa nič nechce. Vychutnávam si každý krok odnikiaľ nikam, lietadlá kresliace na stmievajúcej sa oblohe slnkové hieroglyfy, vanilkové cornetto. Všetky zmysly sú spokojné a ja tiež.

„Až kým Mišovi neskrachovala firma, nedošlo mi, že som šťastný, že mám dosť peňazí.“
„Až kým babka nedostala rakovinu, nedošlo mi, že som šťastná, že som zdravá.“
„Až kým som nevidela africké deti zomierajúce od hladu, nedošlo mi, že som šťastný, že mám dostatok jedla.“
„Až kým susedovi neušla žena, nedošlo mi, že som šťastný, že mám harmonickú rodinu.“

Slovenské ľudové príslovie, že keď mne zdochla koza, susedovi nech zdochnú dve, poznám už dávno.
Ale až nedávno mi došlo, že väčšina ľudí sa cíti lepšie preto, že niekto iný sa má horšie.
Trochu choré, nie? Hltať správy o katastrofách vo svete, aby som sa potešil, že NIE MNE, ale niekomu inému vzala voda dom, či mu spadol pri zemetrasení na hlavu???
Vyžívať sa v chorobách, problémoch a smrti TÝCH DRUHÝCH – najlepšie celebrít a blízkeho okolia, aby som si uľahčil svoju nádchu či migrénu???
Roniť krokodílie slzy – rovnako hojné a úprimné ako ten plaz – pri pohľade na ľudskú tragédiu, „aby mi došlo, že mi je fajn“????
A dovtedy ti fajn nebolo???

Prečo si ľudia vedia vážiť to čo majú, len keď im dôjde, že niekto iný to nemá?
Keď sme boli decká, fungovalo citoslovce „kiš, kiš“ s príslušným gestom ukazovákov ako viditeľné vyjadrenie škodoradosti.
V dospelom veku sa miesto príslušného citoslovca používajú rádoby súcitné frázy s následným vyjadrením potešenia, že MŇA sa to netýka.
O nič civilizovanejšie.

Miša so skrachovanou firmou, babku s rakovinou, hladné africké dieťa ani čerstvo rozvedeného suseda nijak nepoteší, že nás potešilo, že sme zdraví, bohatí, najedení a u nás doma to funguje. Fíha…

Tak čo sa tak tešiť z toho, čo máme – bez toho, aby sme potrebovali na porovnanie niekoho, kto to nemá?
Opanujme trochu tú všadeprítomnú škodoradostnosť.
Lebo „kiš, kiš“…. možno jedného dňa to mať nebudeme.

Idem poza školu. A vychutnávam si nezištne vlastnú spokojnosť. Existujú aj iné radosti ako škodoradosť, fakt…

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť