Plodenie nášho prvého dieťaťa trvalo tri roky.
Cieľavedomá činnosť, ktorej výsledkom malo byť spojenie Horácovej spermie s mojím vajíčkom, nebola na prvý pohľad takou radosťou, akou by sa mohla zdať poniektorému čitateľovi.
Hej, ty tam!
Ano, ty… ty, chlapče, s nevytlačenými vyrážkami na nose, čo si rozvalený na gauči so slúchadlami na ušiach!
Že si si práve pomyslel, že by si to bral a že sa nemám na čo sťažovať, keď sme za tri roky bez antikoncepcie ušetrili minimálne nejakých päť-šesť tisíc kačiek (vo výmennom kurze 30,126 je to tiež slušná suma, ale vysoké čísla robia v takejto literatúre na človeka lepší dojem ako stovky), jednoducho že sme to určite robili trikrát denne ako králiky, a môžeme byť v podstate radi, že to dieťa neprišlo na svet v plánovanom termíne, lebo sme stihli aj to Bibione, aj ten projekt s Fínmi vyšiel celkom dobre (najmä v saune bolo výborne, Fíni to núkajú každému cudzincovi ako my halušky)…
… nuž, nemáš pravdu.
A okamžite prestaň pozerať toľko hanbatých filmov! V takom filme si totiž žiadna dievčina nemeria v úvodnej sekvencii bazálnu teplotu a nerobí po erotickej akcii gymnastickú sviečku, aby príslušné tekutiny stekali v zmysle gravitačného zákona správnym smerom. Ja vlastne ani neviem, čo sa deje v takom filme po záverečných titulkoch, ale bazálna teplota sa fakt nemeria.
Kolegyne v robote, všetko samé zaslúžilé matky, mi v pravidelných intervaloch nosili rôzne babské recepty na plodnosť. V živote som nevypila toľko kadejakých bylinkových čajov ako vtedy.
A čo na to Kozove spermie?
Nič!
Od našej upratovačky som sa dozvedela, že švagriná otca bratrancovej susedy sa napchávala sušeným chilli, ktoré pomlela s anopyrinom a do mesiaca vraj otehotnela.
Čo na to Kozove spermie?
Spamätávali sa z toho štipľavého šoku pol roka!
Odborníci v teleráne zase radili mužom, ktorí túžia rozšíriť rady otcov, aby sa tam dole sprchovali chladnou vodou a zriekli sa horúceho kúpeľa. Horác to vydržal presne jeden 28-dňový cyklus a v okamihu, keď som mu v nedeľné ráno so smutnou tvárou oznamovala, že zase nič, vrhol sa do vane s horúcou vodou aj s plastovými lodičkami a začal sa člnkovať.
Bývalé spolužiačky zo gymnázia mi dobromyseľne odporúčali, nech sa toľko nestresujem, že na počatie dieťaťa treba pokoj a pohodu, lenže to by som musela spáchať matkovraždu.
Moja matka totiž šalela. Túžila po vnukoch ako trpaslíci po Snehulienke a nenechala si ujsť žiadnu príležitosť na to, aby húdla do svojho zaťa. Iba vďaka mojej duchaprítomnosti (v poslednej chvíli som stihla prerušiť telefonické spojenie) sa nestihla Horáca opýtať, či vôbec tuší, do ktorého telesného otvoru treba aplikovať sekrét so spermiami… nechcem byť príliš impertinentná, ale kliala som vtedy ako pohan, sama sa čudujem, kde sa to vo mne vzalo.
Čo na to moja maternica?
Určite kliala tiež, no a pošlite jej v takom stave nejaké spermie…
Na Horácovu obranu musím povedať, že sa snažil ako vedel. Nefajčil, nepil alkohol a napriek svojej traume z mladosti sa rozhodol, že bude športovať. Bicykel vylúčil ihneď, vravel pri tom čosi o fyzike a stlačiteľnosti kvapalných a tuhých telies… či tak nejako (mám niekde odložený výkres, pomocou ktorého mi to vysvetľoval). Korčule a lyže boli zase príliš nebezpečné (ostré hrany a riziko pádu), voda v bazéne obsahovala nejaké podozrivé minerály (chemický rozbor mám tiež niekde schovaný) a beh spôsobuje artrózu a kŕčové žily.
Začal teda hrať šachy s cieľom zúčastniť sa 31. šachovej olympiády v Moskve.
Čo na to spermie?
Pravdepodobne dávali mat nejakému nešťastnému vajíčku.
Potom mi šéfka podhodila v obale na spisy nejaký časopis, v ktorom sa jarý indický farmár chválil, že má 94 rokov a ešte stále je plodný ako jabloň (alebo skôr sušená slivka) najmä vďaka vysoko kalorickej strave. Celé dni len obžúva pol kila mandlí omastených maslom a zapíja ich troma litrami kozieho mlieka a potom po večeroch obháňa svoju o 50 rokov mladšiu manželku. Čo na to vraví tá chudera koza (myslím tá, čo mu musí nadojiť tak veľa mlieka), tak o tom sa v článku nepísalo, ale čo na to povedal Koza, to viem presne. Poslal šéfku aj s jej časopisom do kelu a mne odporučil, nech dám výpoveď, lebo s takou hlúpou nadriadenou žiadnu kariéru neurobím.
Ja som však na kariéru kašľala.
Chcela som bábätko.
Hodiny tikali ako bláznivé a ja som žiarlila na každú bezočivú ženskú, ktorá si dovolila porodiť dieťa. Ani neviem, kde sa vo mne vzalo toľko škaredých citov, ale naozaj to bola žiarlivosť – hriešna, ubíjajúca a nerozumná. V tom čase otehotnela aj moja mladšia sestra a ja (hanbím sa za to doteraz) som bola v kútiku duše rada, keď v druhom mesiaci o ten plod prišla.
Bola som zrazená na zem.
Bola som zlá.
Neviem, čím to bolo.
Ja som taká predsa nikdy nebola.
Aspoň som takou nechcela byť.
Vtedy som sa rozhodla, že konečne zájdem na gynekológiu a dám sa vyšetriť.
V tom okamihu (plus mínus) som otehotnela.
Príbeh o potrebách ženy pokračuje aj ďalej, ale nečakajte žiadne veľké dobrodružstvá. Materská dovolenka totiž nie je žiadny adrenalínový šprint, skôr jedna dlhá nudná etapa naprieč savanou bez horskej a rýchlostnej prémie a žltého trička.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments