Esse qua esse bonum est

„Všetko, čo je, pokiaľ to je, je dobré“, takto sa vyjadril na Božie dielo sv. Augustín. „Odkiaľ sa však zobralo potom to zlo?“, pýta sa obyčajný človek žijúci vo svete židovsko-kresťanských tradícií a okamžite hľadá odpoveď na stránkach Starého zákona.

A Boh riekol: ”Učiňme človeka na svoj obraz, podľa našej podoby, aby panoval nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom, nad dobytkom, nad všetkou poľnou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi.” (1)

A skutočne, Boh stvoril človeka a uviedol ho do Raja. Porušením božieho príkazu, však prichádza prvý prejav neposlušnosti voči Bohu a zároveň aj prvý prejav ľudskej slobodnej vôle. Adam a Eva sa po svojom konaní stávajú úplne ľudskými, nadaní rozumom, a rozpoznajú dobro a zlo. Zdá sa, že prvá ľudská neposlušnosť bola dokonca súčasťou božieho plánu, a že Boh síce zakazuje, ale pritom si želá pravý opak.

Biblický zákaz konzumovať plody zo stromu poznania implikuje samotnú myšlienku existencionálnej hodnoty poznania. Človek musí aktívne zvnútra rozvíjať vlastnú podstatu, v zmysle hesla, ”staň sa tým, čím si!” Poznanie poskytuje človeku orientáciu vo svete a ukazuje mu pravé a nepravé hodnoty a možnosti bytia. Lacroix tvrdí, že aj ”problém mravnosti existuje odvtedy, ako začal existovať človek, teda keď sa rozum postavil proti zmyslom a sloboda proti pudom.” (2)

Poznanie dobra a zla, ktoré dovtedy patrilo iba Bohu, získava aj človek, a tak sa stáva nositeľom božej múdrosti. Človek sa stáva akoby priamym rivalom Božím, a aj sám Boh sa cíti byť jeho poznaním ohrozený, čo vyjadruje slovami: ”Hľa, človek je už jako jeden z nás, keďže pozná dobro i zlo.” (3) Podľa Fromma je človek z Raja vyhnaný práve preto, že sa vyrovnal Bohu, porušil tak sacrum a „začína tak svoj nezávislý život, pričom jeho prvý čin neposlušnosti je začiatkom ľudských dejín, pretože je začiatkom ľudskej slobody.” (4)

Starý zákon teda vôbec nestojí na stanovisku, že človek je od základu skazený, a to aj napriek tomu, že matériou pre jeho vznik bola hlina, hmota, ktorá niesla v staroveku zodpovednosť za ľudské zlo. Príčina ľudského zla sa tak presúva z matérie na samotného človeka, pretože za zlo je zodpovedná jeho vlastná ľudská sloboda.

V židovskej tradícii sa dokonca ani neposlušnosť Adama a Evy nenazýva hriechom. Naopak, je to prvý akt slobody, podmienka ľudského sebauvedomenia. Pôvodný hriech je chápaný iba ako prvý hriech človeka, ktorý nemusí byť prítomný vo všetkých ľuďoch Adamovho pokolenia. Nové pokolenia ľudí od Adama a Evy, však musia voliť medzi dobrom a zlom, požehnaním a prekliatím a medzi životom a smrťou. Starozákonný Boh do ich rozhodovania nezasahuje, všetko ponecháva na ich slobodnú vôľu, no zároveň im pomáha tým, že posiela svojich poslov – prorokov, aby ich učili normám, ktoré vedú k dobru a identifikujú zlo. Proroci sú aj akýmsi svedomím ľudstva, ktoré vykresľuje dôsledky ľudského konania, a varuje pred božím trestom. Starozákonný Boh je naozaj aj Bohom trestajúcim, pretože jeho lásku si musí človek zaslúžiť, pričom ju získa iba vtedy, ak koná dobro. Aj po zlej voľbe, má však človek možnosť navrátu.

Podľa Fromma je tak človek židovskej tradície otvorený systém, čo má dokazovať aj chasidská interpretácia, starozákonného textu o stvorení sveta. Podľa Chasidov, keď Boh tvoril svet, po každom tvorivom akte povedal, že to, čo práve stvoril je dobré. Svoje konštatovanie nevyslovil iba po stvorení človeka, čo podľa chasidskej interpretácie dokazuje, že človek bol stvorený ako otvorený systém s možnosťou rastu. Človek sa teda teoreticky môže rozvinúť až k tomu bodu, keď bude s Bohom zdieľať spoločnú moc, schopnosť tvoriť a osvojiť si božie schopnosti, a vlastnosti absolútneho Dobra.

“Už nebude musieť stáť pod Bohom, ale môže kráčať po jeho boku.” (6)

Použitá literatúra:

1. Biblia (1M 1:26)
2. Lacroix, J.: Smysl člověka. Vyšehrad, Praha 1970, s.169
3. Biblia (1M 3:22)
4. Fromm, E.: Budete jako bohové. Lidové noviny, Praha 1993, s.19
5. tamže, s. 50

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť