Kapitola 10
Chiméry o potrebách muža
Sotva som dokončila univerzitné štúdiá a v peňaženke mi pribudla prvá výplata, vliezla som do najbližšej trafiky a kúpila si ženský časopis. Nie, nemyslím tým žiadny z tých obyčajných tenkých šušťavých plátkov, ktoré radia, čo dať do zemiakového šalátu, ako si vybaviť rodinné prídavky, či akým smerom by malo do plienky cikať dobre vychované dieťa.
Kúpila som si časopis pekelne drahý, voňavý a patrične namyslený, taký, ktorý čítajú len kozmopolitné ženy. Cítila som sa dospelo, podobne ako sa cítia byť dospelými malí chlapci fajčiaci ohorky kdesi za garážami.
Listovala som tým kúskom elegancie dôstojne a aby moja dôstojnosť našla aj dostatočne veľké obecenstvo, sadla som si do kaviarne na najhlavnejšej ulici, objednala som si kapučínko a vytiahla onú nádheru.
„Ó, aký zaujímavý parfém!“, vravela moja tvár nezávislému pozorovateľovi (vidí ma aj ten fešák pri tom krajnom stole?). Keď mi servírka doniesla kávu, moja distingvovanosť nadobudla vrchol tým, že som si naslinila ukazovák a prevrátila šušťavý list na ďalšiu stranu.
Tie články sa stali mojou bibliou.
Radili ženám ako ja (naivným a neskúseným) ako si uloviť chlapa, ako vychovať chlapa, ako žiť s chlapom, ako si udržať chlapa, ako chlapa zvádzať do osemdesiatky, ako ho rozkúskovať, osoliť, opaprikovať, naložiť, upiecť a zjesť.
Prečítala som desiatky návodov na to, ako vzniká dobré manželstvo a ten recept sa dá zhrnúť do niekoľkých viet, ktoré teraz predkladám dychtivým (naivným a neskúseným) čitateľkám ako memento, pretože cítim zodpovednosť za ich osud. Tu sú:
a) o dôležitých veciach rozhodujte vy, manžela však presvedčte, že to bol jeho nápad (inak si nájde inú),
b) nebehajte po byte v teplákoch a natáčkach (inak si nájde inú),
c) nezakazujte mu jeho koníčky a záľuby (inak si fakt nájde inú),
d) v posteli oceňte, aký bol skvelý, aby nezačal trpieť impotenciou (inak si pravdepodobne nájde inú),
e) skúšajte nové polohy a erotické pomôcky, aby mu sex nezovšednel (inak si určite nájde inú),
f) chváľte ho aj v dielni, kuchyni, na verejnosti i pred rodinou, muž pochvalu potrebuje rovnako, ako potrebuje teplú večeru a pravidelný sex (inak však viete čo),
g) po narodení dieťaťa sa mu venujte, aby nemal pocit, že je na druhej koľaji (tak či tak si nájde inú),
h) nelezte mu do osobných vecí, nekontrolujte ho a nepýtajte sa, kde bol (aby ste zistili, či si nenašiel inú),
i) buďte chápavá a tolerantná k jeho nedostatkom (napríklad, že si našiel inú).
Rady z časopisu napísané vetrom ošľahanou dvadsaťročnou študentkou žurnalistiky, mi pripomenuli inscenáciu, ktorú som videla kedysi dávno a ktorá zanechala v mojom ešte mladom srdci trvalú pamäťovú stopu. Nie, nešlo o Ibsenovu drámu, ani o príbeh súdruha, ktorý plnil plán na 150 percent, bol to vtipný príbeh z bežnej domácnosti:
Ona (Margitka) – vzdelaná, zaneprázdená a pomerne neupravená prekladateľka z amharčiny, ktorá nemá čas na teplé večere a láskavé slová, on (Bohuš) – zanedbaný úbohý počítačový maniak v deravých ponožkách. Až raz …. (napätie možno krájať)… v byte zazvoní zvonček a kto vám nie je za dverami? Fešná štíhla Skarlet (tie mená vymyslel naozaj génius), ktorá sa v prestrojení za sesternicu prichádza postarať o úbožiaka sťaby agentka Spolku na ochranu zanedbávaných mužov. Nič netušiacemu mužovi zaštopká ponožky a naservíruje chutnú večeru a celý čas presviedča Margitku, akou je skvelou prekladateľkou a že jej chce len pomôcť, aby mohla odovzdať preklad včas. Keď na pookriateho Bohuša navlečie sexi športový úbor, je jasné, koho to prestane baviť ako prvého…
Po podpísaní príslušnej „zmluvy“ agentka odchádza, zo zanedbanej ženy sa stáva upravená starostlivá manželka, ktorá v podpätkoch pobieha medzi žehliacou doskou, kuchynským sporákom a obývačkou, z ktorej ju partner volá vždy, keď v telke prebieha mimoriadne zaujímavá futbalová situácia. Samozrejme, že sa vybodne aj na termín odovzdania rukopisu a tak je len otázkou času, kedy opäť zazvoní zvonček a manžel nájde za dverami fešného svalnatého mládenca zo Spolku na ochranu zanedbávaných manželiek. [24]
Podľa časopisov sú potreby muža veľmi jednoduché – sex, koníčky, dobré jedlo, pochvalné uznanie a dostatok súkromia.
Ak toto všetko manželka zabezpečí, má na najbližších tridsať rokov vystarané (buďme realistky, zvyčajne to dlhšie netrvá, pretože silnejšie pohlavie hneď na to skolí infarkt a z manželky je vdova) .
Lenže život nie je taký jednoduchý, nefunguje spôsobom Má dať / Dal.
Chcete dôkaz?
Tu je moja skrátená a nie veľmi dôveryhodná analýza, ktorá dokazuje, čo som mala dať, dala a nedostala:
a) Horác sa počas desaťročia prežitého po mojom boku zaoberal malichernosťami typu kam pôjdeme na dovolenku, v ktorom zapadákove budeme bývať a ako ďaleko bude jeho pracovisko. Boli to skutočne originálne nápady a vôbec som ho nemusela presviedčať, že sú jeho. Ja som zase rozhodovala o obsahu kufrov, ktoré sme brali k moru, o odtieni toaletného papiera v našom novom domove a o tom, koľkokrát v týždni mu zavolám do Čiech, kde sa zamestnal. Predpokladám teda, že tu pes zakopaný nebol.
b) K teplákom mám averziu od detstva stráveného v čudných polohách na koze, pod kozou či vedľa kozy. Natáčky som nemala na hlave odvtedy, čo mi matka v puberte spravila trvalú onduláciu (pozri kapitola 3).
c) Aj som mu chcela zakázať nejaký koníček, ale za tie roky som nepostrehla, žeby sa nejakému venoval s výnimkou šachu, ktorý hrával s počítačom. Áno, viem, vývoj výpočtovej techniky ide závratným tempom vpred, stále však ide o stroj a nie o ženu, s ktorou by mi mohol byť neverný. Je však pravdou, že až taká informovaná v informatike nie som, tak ak by ste o nejakom zvodnom počítači počuli, dajte mi vedieť.
d) V posteli bol skutočne výborný (v porovnaní s Eduardom Benešom určite). Spätne som si uvedomila, že v istom období prestal mať záujem o fyzickú stránku manželstva, avšak v tom čase už pár týždňov obháňal svoju milenku po pražskom Václaváku a zrejme si potreboval cez víkend oddýchnuť v náručí domova. V tomto bode dôsledok predbehol príčinu a preto ho škrtám zo zoznamu.
e) Kamasutra je naozaj rozkošná knižka a ilustrácie s ukážkami rôznych gymnastických zostáv majú nádych výtvarného umenia, avšak ani Horác, ani ja sme nikdy nič z toho nedokázali zacvičiť. Možno keby sa niečo z toho dialo na koze…
f) Ako možno pochváliť muža, ktorý si strihá nechty na nohách v obývačke pri sledovaní večerných správ? Ó, ako úžasne si odhodil ten malý kúsok zrohovatenej kože z pravého palca do difenbachie? Nemôžem sa vynadívať na to, ako dlho dokážeš nosiť tielko bez toho, aby na ňom bolo vidieť fľaky od potu, drahý môj. Že čo vravím na politickú situáciu v Iraku? Ani neviem, práve sa kochám jazierkom, ktoré sa vytvorilo na toalete po tvojej poslednej dobrodružnej výprave za hranice obývačky…
g) Musím povedať, že keď sa narodila Anetka, boli sme obaja nesmierne šťastní. Horác dokonca trval na tom, že ju bude kúpať vo vaničke a ja som mu v tom nebránila. Videla som v tomto úkone záblesky otcovstva a neprekážalo mi ani to, že po ich akcii kvapkala voda aj zo stropného svietidla. Tých pár minút patrilo len im dvom, obaja žiarili a smiali sa a ja som im bola celkom ukradnutá…
Môj deň prebiehal v rovnakom rytme, jediná svetlá chvíľka bol ten večerný zážitok, keď Horác prišiel z práce a venoval sa rodine. Myslím, že tento bod by zo svojho zoznamu mladučké redaktorky určite vynechali, keby aspoň raz zažili materskú dovolenku.
To ja som potrebovala, aby sa mi manžel venoval, ja som chcela počuť, že nie som na druhej koľaji, to ja som si v tej chvíli mala nájsť iného… nie on.
h) Jediné miesto, do ktorého som liezla, boli vrecká na Horácových nohaviciach. Často mi v nich nechával dokrčené papierové vreckovky, ktoré vytvárali na zvyšnej bielizni nechutné výtvarné diela, takže som celú kôpku musela hodiť do prania späť.
Ani do jeho mobilného telefónu či emailovej pošty som nechodila. Dokonca mi prezradil i heslo, nikdy som ho však nemusela použiť. A prečo?
Nuž, nepochybovala som o Horácovej vernosti, verila som mu viac ako sebe. Videla som v ňom síce trochu nemožného, no napriek tomu šťastného muža, ktorý má konečne normálnu rodinu ako z reklamy a nie plagiát, ktorý mu ako vzor poskytovala jeho rozšafná matka pohŕdajúca traktoristami. Nikdy by som do neho nepovedala, že vymení Anetkin zvonivý smiech pri večernom kúpaní do zabudnutia a podľahne žene, ktorú pozná len krátko, ale zato intenzívne.
Svoj omyl som pochopila, keď som od jeho milenky dostala prvú šokujúcu SMSku.
i) Ešte raz si poriadne, slovo po slove, prečítajte vysvetlenie k bodu f). Kto by sa teraz odvážil tvrdiť, že som nebola tolerantná k nedostatkom muža, ktorý si strihá nechty v obývačke? Nikto? No preto…
[24] Neodpustím si doplniť malú poznámku k obsadeniu tejto milej inscenácie, v ktorej hrá úbohého manžela priam dokonalý Martin Huba. Je na zožratie a v istých chvíľach (konkrétne mám na mysli sexi športový mundúr) je vám ho naozaj ľúto.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments