Malá sestra sa vydáva

Vtedy som si myslela, že som už veľká. Že mi patrí budúcnosť, svet, on. Nechápavo a nahnevane som pozerala na tých, ktorých prvá otázka po šoku bola: „A musíte sa?“ Nemuseli. Chceli. Veď sa ľúbime! Ťažko si vzdychli. A ja som zase nechápala. Veď sa ľúbime, čo tomu nerozumiete?

V princeznovských bielych šatách stála som dvadsať krokov od nového začiatku. „Ešte stále môžeš povedať nie,“ povedala mi vtedy. Kým pán s medailou rečnil, babky a mamy slzili a družičky si obzerali družbov (a naopak), pohrávala som sa s tou myšlienkou. Povedať nie…ale prečo? Veď sa ľúbime! Nebojte sa, budem v dobrých rukách.

Dobré ruky dnes hladia inú ženu, iné dieťa. Každý má svoj život, v ktorom ten druhý nemá miesto. Iba ak v sladkotrpkých spomienkach.

Život letel ďalej. Príchody, odchody, zaľúbenia, rozchody, sklamania…

Potom prišla ona. Že sa ide vydávať. Má na to vek, rozum, odvahu. Má jeho. Ostala som šokovaná. „A musíš?“ Nahnevane a nechápavo sa na mňa pozrela. Nemusí. Chce. Veď sa ľúbia! Ťažko som si vzdychla. Nechápavo pokrútila hlavou. „Čo nerozumieš? Veď sa ľúbime!“

„Tu budeš spať,“ povedala a zaviedla ma do izby. Na skriňu zavesila púzdro so šatami. Otvorila ho, vybrala šaty. Dlhé, biele, nádherné. Princeznovské. Do očí mi vbehli slzy. Pozerala som na tie šaty, kým som zaspávala. Na symbol začiatku novej etapy v jej živote. Boli nádherné, ako jej túžby, sny a predstavy. Zajtra si ich oblečie a aj keď bude stále naša, už bude…tak trochu…cudzia.. Moja malá sestra. Bude jeho žena.

Moja malá sestra. Pochopila som pocit matky, ktorá vydáva dcéru. Obavy o svoj poklad, vrúcne prosby tomu tam hore, nech je šťastná. Pochopila som každú slzu mojej mamy, ktorú za mňa vyronila v taký deň, aký mala pred sebou moja malá sestra.

Bola prekrásna. Položila som jej na hlavu svadobný závoj. Neviem prečo, tak som to cítila, aby som to spravila ja. A bolo mi nesmierne smutno.

A povedala som jej aj tú vetu. A kým pán s medailou rečnil, mama slzila a družičky si obzerali družbov (a naopak), z celého srdca som si priala, aby ona bola tou, ktorej to vyjde. Aby jej neostali len tie trpkasté spomienky. Aby to, o čom sníva, stalo sa skutočnosťou.

V deň, keď sa moja malá sestra vydávala, som pochopila, že skutočne dospejeme až vtedy, keď pochopíme konanie svojich rodičov. Dospela som v deň, keď sa vydala moja malá sestra.

Buď šťastná.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť