Chuck Palahniuk – Klub rváčů: Poznáte Tylera Durdena?

Palahniukov „Klub bitkárov“ (Fight Club) som prvýkrát čítal už dávnejšie. Vtedy som ho však jednoducho iba skonzumoval, hnaný pocitom, že život je príliš krátky na to, aby som dlho rozjímal nad jednou knihou, keď v zástupe čaká ešte mnoho ďalších. Už pár rôčkov som však v novom čitateľskom móde. Času je menej, a preto je dôležitejší výber. Knihy čítam precíznejšie, pomalšie, vychutnávajúc si niekedy vetu po vete, a často sa navracajúc aj ku knižkám, ktoré som prečítal pred mojim čitateľským prerodom. Tak som sa nedávno vrátil aj ku „Klubu bitkárov“ (Fight Club), ktorý vyšiel opäť v novom českom preklade. Už po prvých prečítaných stranách som bol prekvapený, koľko skvelých myšlienok som pri jeho prvom čítaní nepostrehol, pričom ich podľa mňa dostatočne nevytiahol na povrch ani rovnomenný film Davida Finchera.

Ak by ste sa ma opýtali, čo je hlavnou myšlienkou tohto románu, okamžite by som odpovedal jediným slovom – sloboda. Hlavný hrdina (pravdepodobne Jack) je síce slobodný ekonomicky a politicky, ale zároveň pociťuje obrovskú neslobodu ducha. Zdrojom tejto neslobody je vedomie, že sa stáva akýmsi väzňom v žalári konzumu. Pocit psychického diskomfortu, ktorého príčinou je práve upätosť na konzum, mu dokonca spôsobí chronickú nespavosť. Keď nepomáhajú hypnotiká, snaží sa samoliečiť návštevou podporných skupín, organizovaných smrteľne chorými pacientmi. Na týchto miestach zažije po prvýkrát stretnutia so slobodou v najčistejšej forme, ktorá sa rodí v slzách a v beznádeji nevyliečiteľne chorých.

„Tohle byla svoboda. Ztratit všechnu naději, to byla svoboda“.

Po týchto stretnutiach sa cíti aspoň načas šťastný a slobodný. Zisťuje, že je nažive viac ako nikdy predtým, začína spať ako nemluvňa, netušiac, že lekciu so skutočnej slobody dostane až po stretnutí s Tylerom Durdenom. Tyler Durden je niečo ako samozvaný bojovník za slobodu, anarchista, ktorý proti establišmentu a spoločnosti bojuje tými najobskúrnejšími spôsobmi (vkladaním pornografických obrázkov do rodinných filmov, močením do reštauračných jedál, varením mydla z ľudského tuku, získaného po liposukcii) využívajúc pracovné pozície v oblasti služieb, pretože len „takový flek pěkně podnítí třídní nenávist“. Tyler Durden vtiahne hlavného hrdinu do svojho boja, pričom zároveň pracuje na jeho prerode, nútiac ho vzdať sa peňazí, majetku, znalostí. Žiada od neho útek pred sebazdokonaľovaním, jeho pád na dno a smerovanie ku osobnej pohrome.

Hlavný hrdina sa postupne stotožňuje s názormi a zámermi Tylera Durdena, vyjadrujúc to aj týmito slovami : „pohroma je přirozená část mého vývoje, vývoje ke tragédii a rozplynutí se. Rozbíjím své spojení s fyzickou mocí a vlastnictvím, protože jenom díky ničení sebe sama dokážu odhalit vyšší moc svého ducha“.

Na uskutočnenie svojich cieľov spolu stvoria „Klub bitkárov“ a neskôr „Projekt chaos; zmatek“ (Project Mayhem), ktorý je určený hlavne pre generáciu mužov vychovaných ženami, nepoznajúcich z rôznych príčin svojich otcov. Práve títo muži asi najviac trpia pocitom neistoty, večne hľadajúc seba, ale aj otca a boha. Počas života dokonca nadobúdajú presvedčenie, že ich boh nemá rád, že ich boh nenávidí. Tyler Durden však našiel riešenie v podobe získania si pozornosti boha zlým správaním, pretože je to lepšie, ako nezískať božiu pozornosť vôbec, pretože „boží nenávist je lepší než boží lhostejnost, …pokud nezaujmeme boží pozornost, nemáme naději na zatracení, natož spásu“.

Ideovým vodcom celého hnutia je samozrejme Tyler Durden a hlavný hrdina mu len sekunduje, pričom je nutné dodať, že Durden je len temnejším alter egom, miestami kladného hlavného hrdinu, čím práve presne v intenciách projektu chaos, prezrádzam pointu Palahniukového literárneho debutu (ale však to už všetci pochopili).

O čo vlastne však išlo v klube bitkárov? To sa asi nikdy nedozvieme, lebo prvé pravidlo klubu bitkárov hovorí, že o klube bitkárov sa nehovorí, a „druhé pravidlo klubu rváčů je nemluvit o klubu rváčů“.

  • Digg
  • del.icio.us
  • Facebook
  • Google Bookmarks
  • LinkedIn
  • Technorati
  • email
  • PDF
  • Print
  • RSS
  • Twitter

Jozef Kuric

Keby sa dostal do rúk mafiánskeho výpalníka Roba, ten by sa ho asi spýtal: „ No čo je učiteľko, krásny človek?“. Toto povolanie naozaj robí celý svoj produktívny život a popritom od decembra 2009 aktívne bloguje na blogu SME.

More Posts - Website - Twitter - Facebook - Google Plus

Odporúčané články:

S eleganciou ježka prichádza krása schovaná za pichliačmi samoty
Moderný životopis Krista

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments



pošli na vybrali.sme.sk Ak sa vám článok páčil, môžete mu dať hlas na Vybrali SME



Optimization WordPress Plugins & Solutions by W3 EDGE