Ako sa skáče cez koňa – Rambodráha

Spomienky z vojenčiny sa vraj celkom páčia ženám. Asi aj preto sa aj navraciam v spomienkach do sveta maskáčov, kanád a v poslednom čase veľmi populárnych samopalov vzor 58. V hlavách veľkej časti našich spoluobčanov, ešte aj dnes panuje názor, že vojenčina bola prospešná, pretože menila chlapcov na chlapov. Jednoducho, že zocelila telá brancov a posilnila ich charakter. Túto hypotézu razil aj náš veliteľ roty. Už na začiatku tzv. prijímača sa nám vyhrážal, že počas pár mesiacov zosilnieme na tele i na duchu, a že pod jeho vedením si posilníme odvahu a charakter. K tomuto cieľu malo slúžiť niekoľko ním obdivovaných aktivít, a to drezúra, poradová príprava, ranné rozcvičky, ostré streľby a zdolanie tzv. „Rambodráhy“.

Na základe fonetickej podobnosti s menom akčného hrdinu, známeho svojimi krvilačnými sklonmi a schopnosťou zlikvidovať celé talibanské hnutie za 90 minút, mi bolo jasné, že „Rambodráha“ bude niečo desivé. A ona fakt bola. Keď ju nezasvätený zazrel po prvýkrát, neostávalo mu nič iné, len zahrešiť. A tak, keď ju po prvýkrát uvidela moja rota, bolo počuť východniarske jednohlasné „ci pana“, stredoslovenské „ti boha“ a západoslovenské „kurva to čo je?“. Ospravedlňujem sa kultúrnemu publiku za vulgarizmus, ale vtedy ešte neexistovali tie nič nehovoriace zvolania ako OMG, WTF.

„Rambodráha“ vyzerala naozaj hrozitánsky. Nemala konca-kraja, skladala sa z najstrašnejších prekážok, zložených z rebríkov, lávok, lán a vodných priekop. No jednoducho pre normálneho človeka hotové mučidlá. Potom veliteľ roty vydal pár rozkazov, formálne nás poučil o bezpečnostných opatreniach a pridal pár strohých opisov techník prekonávania prekážok, asi v takomto duchu: „a potom sa budete plaziť, pričom jednoducho podleziete ten ostnatý drátený drát!“.

A tak vojak chvíľu šplhal, chvíľu bežal, chvíľu liezol, chvíľu rúčkoval, chvíľu prekonával vodnú priekopu, chvíľu sa kúpal vo vodnej priekope, chvíľu sa brodil vo vodnej priekope, chvíľu sa driapal z vodnej priekopy, chvíľu liezol po rebríku, chvíľu zoskakoval, chvíľu preliezal, no a nakoniec podliezal pod ostatným „dráteným drátom“. Keď sa všetky tieto chvíle dali dokopy, vyšlo to tak na 45 minút, a to sa človek ešte musel vrátiť späť do miesta štartu. Bežný vojak sa po takomto výkone navracal späť ako zbitý pes. S pocitom zbitého psa by sa však dalo žiť, keby sa v priestore cvičiska nezjavili PORŇÁCI (familiárne označenie členov elitného Práporu okamžitej reakcie).

Boli to chlapci mohutných postáv, oblečení asi v 20 kg vážiacich nepriestrelných vestách. Aj napriek svojim mohutným telám, povyskakovali z korby nákladného automobilu ako baletky, a poď ho vo dvojiciach prekonávať prekážky. Robili to s úsmevom na perách a divák tohoto cirkusového čísla mal pocit, že vidí v akcii desiatky Tarzanov. Prisámbohu neprešlo ani 15 minút a mali preskákané a dobojované.

Ja viem, celému tomuto príbehu chýba nejaká poučná pointa, preto aspoň jedna životná múdrosť na záver, adresovaná všetkým normálnym mužom.

Chlapi, nikdy sa neporovnávajte s PORŇÁKMI, ubíja to sebavedomie.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť