Naposledy sme Jozefu zanechali s otvorenými ústami na nepriateľskej návšteve u svojej sokyni v láske. Dozvedeli sme sa, že Jiřka (čítaj jiška) by mala viac pestovať slovnú zásobu a že Horác klamal, až sa prášilo nielen Jozefe, ale aj Jiřke (čítaj jiške).
Svojich mŕtvych rodičov som po návrate našla v rozkošnej póze.
Stáli nad postieľkou, v ktorej spala Anetka a držali sa okolo pliec. Dívali sa na ňu ako na zjavenie a mňa opäť pichlo. Prečo sa Horác tak ľahko vzdal tohto pohľadu?
Nemala som odvahu vešať otcovi a mame na nos svoje zlyhanie.
Čo im poviem? Že mi práve padol na srdce trojtonový kameň a pokúša sa z neho urobiť mletú zmes?
Utrela som oči a predstierala nádchu. Poviem im to až vtedy, keď nebude cesty späť.
Tak veru.
Nevedela som, čo robiť.
Tá ženská podobne ako ja netušila, že jej Horác klamal. Nebola to žiadna zlatokopka (až tak mu ten plat zase nezvýšili), iba žena pár rokov po štyridsiatke, ktorá túžila po láske a porozumení.
Boli sme na tom rovnako.
Teraz som plán na záchranu manželstva pomocou tolerancie a sofistikovaného sexu mohla akurát tak nakrájať do šalátu a čo sa týka kulinárskych schopností, na plnej čiare vyhrávala súperka (ten broskyňový koláč bol anjelský).
Bola som na dne.
Moja sebaúcta padla do bahna a všetko, čo sa stalo, som si kládla za vinu. Vymetený mozog Jozefy Kozovej, rodenej Mrožovej, došiel hlbokým štúdiom k nasledujúcim záverom:
- mala som mu dovoliť sliepky, určite by potom nechodil za druhými (sliepkami),
- mala som piecť každú nedeľu koláče, a nie ho napchávať zeleninovými šalátmi s jemnou jogurtovou zálievkou,
- mala som mu strihať nechty na nohách a vystreľovať pri tom odrezky čo najďalej,
- mala som si odfarbiť vlasy a obliekať sa do záhrady viac sexi.
Záver:
1. Som hrozná.
2. Som príšerná.
3. Som nanič.
Všímate si? Nikde ani slovo o tom, že je Horác somár. Nenašla som na ňom žiadne chybičky. Aj tie nechty sa mi zrazu zdali byť božím dielom, len keby sa vrátil ku mne. Lebo keby sa vrátil ku mne, opäť by som sa stala tým, čím som bola predtým. Plnohodnotnou ženou.
Kurník šopa, prečo sa o tomto neučilo v škole?! Určite by som sa to bola nabiflila na jednotku.
Napchajú vám do hlavy Mendelejeva, no keď príde na lámanie chleba, tak ani zďaleka netušíte, aké chemické procesy ovládajú muža v strednom veku.
Alebo Pythagorova veta. Skúšali ste niekedy riešiť manželský trojuholník Pythagorovou vetou? Taký trojuholník je možný len vtedy, keď je jeden uhol tupý.
4. Som tupá.
Vylovila som zo skrine starý knižničný preukaz a šla hľadať rady do oddelenia odbornej literatúry.
Doktora Plzáka som vyšmarila ihneď, tie jeho zatĺkacie rady ma ešte viac rozčúlili. Horác predsa zatĺkal ako vedel a ani tak nám to nepomohlo.
Ktorýsi psychológ s dvoma titulmi pred menom a jedným za menom radil podvádzanej žene byť trpezlivou a usmievavou, lebo podvádzajúci muž, ktorý príde domov a nájde tam medzi hrncami výčitky a slzy, raz dva zbalí slivky a zuteká k milenke.
Dnes už tie tituly dávajú skutočne za čokoľvek.
Ako som tak chodila medzi kovovými regálmi, zrazu som mala sedem rokov…
Prvácka súdružka učiteľka nás vtedy premiérovo odviedla do knižnice. Zabudla som si vypýtať od mamy korunu na zápis a ako jediná som nedostala zošit, do ktorého by tá dôležitá teta za pultom zapisovala výpožičky.
Vlastne som nebola jediná, boli sme dvaja. Ja a cigánča Tibor. Tibor korunu mal, ale kúpil si za ňu od chlapcov zo siedmej triedy škatuľku cigariet, ktoré stáli presne toľko.
Blúdila som so slzami v očiach úzkymi chodbičkami a obzerala knižky, ktoré vôbec neboli také farebné ako dnes, napriek tomu mi voňali nádherným tajomstvom.
Kládla som si za vinu, že som si ich pre zábudlivosť nemohla požičať domov, tak strašne som chcela čítať o Danke a Janke v bodkovaných sukničkách. Od druhej triedy sme potom navštevovali knižnicu každý mesiac a ja som si vždy brávala naraz až štyri povolené knihy za štyridsať halierov.
S týmito spomienkami som schmatla ošúchanú a lepiacou páskou pozliepanú brožúrku, ktorá ležala v škatuli s vyradenými knihami. Otvorila som ju kdesi uprostred a začítala sa do slov jej autorky.
Koniec partnerského vzťahu neznamená, že nie ste dosť dobrí. Keď ste sa s partnerom dali dokopy, bolo to preto, že ste v tom čase spĺňali jeho predstavy a potreby rovnako, ako on spĺňal vaše. Časom sa vaše i jeho očakávania začali meniť – je to prirodzené, človek starne, má zážitky a skúsenosti, prídu či odídu deti, sú alebo nie sú peniaze a zrazu jeden z vás (v tomto prípade máte smolu, že nie vy) začne mať iné predstavy.
Nie je to vaša vina, zmenil sa on. Potrebuje zrazu niečo iné. Muž, ktorý sa doteraz správal ako starostlivý otec, zrazu nechce partnerku, ktorá behá okolo detí, ale si chce „oddýchnuť“ s inou, ktorá je … (tu bol text vzhľadom na opotrebovanosť dielka nečitateľný, pokojne si môžete domyslieť, aká príšerná je tá iná).
Opakujem, nie je to vaša vina. Rozchod iba výrazne vyjadril, nakoľko váš partner zmenil svoje predstavy, želania a potreby.
Svätá to autorka!
Tajne som šuchla brožúru pod sveter a vyšla von. Aj tak by ju boli vyhodili.
Vinu som necítila, hoci by som mala.
Len som predsa zmenila svoje potreby.
Predtým som tú knižku nepotrebovala, teraz ju už potrebujem.
No prosím, ako pekne to funguje.
Vrátim sa k mojej návšteve v Čechách. Možno ste celkom zvedaví, či som Jišku ponechala v sladkej nevedomosti o životaschopnosti mojich rodičov, dennej produkcii materinského mlieka a aktuálnom množstve mojich milencov rôznej rasy a veku.
Keď broskyňový koláč splynul s tráviacim traktom a hovel si v žalúdočných priestoroch bez jediného zaškŕkania, zmohla som sa iba na habkanie o tom, aký je chutný.
Nič viac.
Viem. Polovica čitateľov sa práve zdvihla so slovami, že o takej hlúpej ženskej čítať nebude, druhá si práve trhá vlasy a v duchu si predstavuje, ako by to tej nebohej milenke naložila všetko na tanier miesto koláča.
Aj ja by som si trhala, keby som sedela v kresle a pozerala sa na telku. Kričala by som na doňu Isabellu, nech tej pobehlici Esmeralde hneď a zaraz vytmaví, ako je to v skutočnosti s mŕtvymi rodičmi, vymysleným priateľom a potrebou psychiatrického vyšetrenia, a že keby nebolo tej beštie, tak by Fernando určite spokojne sedel na zadku pri svojich zajacoch a rodine.
Nič z toho som jej nepovedala.
Správne slová sa vždy vynoria v hlave, až keď je neskoro.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments