Ján Rozner: Sedem dní do pohrebu

Málo si uvedomujeme, aký krátky čas prešiel odvtedy, keď kultúrnym a politickým centrom tohto národa bol Turčiansky Svätý Martin. Mesto, cez ktoré ešte na začiatku prvej Československej republiky chodili kravy na pašu a diviaky rozrývali záhrady hrdých mešťanov. V onej heroizovanej dobe politiku a kultúru robilo pár rodín, ktoré si síce na tomto honore zakladali, ale väčšina z nich sa dnes nedostala do menoslovov okiadzaných národovcov. Ich každodennou prácou bolo to, čo dnes považujeme za samozrejmé.

V minulom roku vyšla už v druhom vydaní. Oslavovanú a vynikajúcu knihu Jána Roznera Sedem dní do pohrebu je možné čítať a hodnotiť aj ako svedectvo o prelínaní sa viacerých epôch v dlhom živote ľudí zamestnaných kultúrou. Manželka Jána Roznera, Zora Jesenská, pochádzala z významného turčianskeho rodu Jesenských, z ktorého sa okrem lekára a barokového človeka Jána Jessenia vryl do všeobecného povedomia iba jej strýc Janko Jesenský. Mala vynikajúce domáce základy vzdelania a využila ich nielen vo svojom hlavnom povolaní a poslaní prekladateľky. Ján Rozner bol mestským dieťaťom, druhom človeka, v slovenskom prostredí veru ešte tak pred storočím neobvyklým javom. Z náznakov v jeho spomienkach vytušíme, že sa cítil byť v tieni svojej (staršej) manželky. Na druhej strane je kniha aj úprimným a nesentimentálnym vyznaním lásky k nej.

Na ich životných príbehoch môžeme pozorovať postupný presun centra slovenskej kultúry z Martina do Bratislavy a jej pomalé zaľudňovanie. V druhej polovici 19. storočia sa slušná časť národovcov zmestila s bydlom na jedno martinské námestie. Kniha je ďalej otrasným svedectvom o dobe, kedy inteligenciu nelikvidovali Maďari alebo nebodaj Česi, ale predovšetkým vlastní (pod vplyvom „sovietskeho slona – nášho vzoru“). Pre misu šošovice a podobné výhody. Najmä prvé kapitoly sú ťaživou definíciou zmaru, straty zmyslu života.

Autor texty samozrejme konštruuje podľa svojho zámeru. Ján Rozner pôsobí ako hlboko inteligentný a vzdelaný človek, bojujúci s mnohými psychickými problémami. Je to však len časť pravdy. Recenzia J. Čertíka v Slovenských pohľadoch 6 (2010) ukazuje, že začiatkom päťdesiatych rokov bol jedným z najtvrdších presadzovateľov „stalinskej“ línie v slovenskej kultúre. Ako intelektuál toto štádium prekonal, v knihe sa aj priznáva, ale texty z oných čias napísané zostávajú, ľudia ich poznali a pôsobili na nich. Rozner nie je absolútne nevinnou obeťou doby s čistým svedomím. Treba na to myslieť, keď si čítame čierno-biele pozitívne hodnotenia knihy. Rozner nestál ako nezávislý pozorovateľ mimo svojho času, naopak, bol jeho aktívnym účastníkom.

Čo treba aj v druhom vydaní knihy kritizovať, je mierne zanedbaná edičná práca sprievodného textu či akýchsi literárno-historických vysvetliviek. Ku knihe je pripojené iba skrátené(!) rozprávanie Zory Jesenskej o Martine a martinskej inteligencii a stručný úvod od literárneho vedca V. Petríka. Zvedavejší čitateľ by určite ocenil výberový (či nebodaj úplný) súpis článkov Jána Roznera, okrem iného aj preto, aby sme videli, o čom všetkom a ako bol Rozner schopný písať. Predpokladám, že ešte stále existujú ľudia, ktorí poznajú všetky súvislosti a každú osobnosť, ktorú zahŕňa Roznerov text. Preto je práve škoda, že sa nikto neujal spracovania mien a dátumov, presného pomenovania náznakov a odkazov. Svedkovia udalostí totiž raz už nebudú a takisto aj úplné svedectvo o dobe a ľuďoch. Trochu sčítanejší Slovák môže dosť krstných mien identifikovať s osobnosťami a dielami, ale rozhodne nie všetky, ak sa sústavne nepohybuje v literárnom či literárno-historickom prostredí. Kniha sa tak dostáva na úroveň lacných vydaní klasických prekladov, ktoré sa neobťažujú s doslovmi či elementárnymi pomôckami pre zvedavého čitateľa, ktorý by sa rád dozvedel, prečože je to či iné dielo klasické.

Literárna vedkyňa E. Maliti-Fraňová sa v pútavej odbornej monografii venovala prekladateľskému dielu Roznerovej manželky (Tabuizovaná prekladateľka Zora Jesenská, knižka vyšla vo vydavateľstve Veda v roku 2007). Kniha nie je náprotivkom Roznerovej, ale mala by sa čítať jedným dychom s ňou. Obsahuje bibliografiu prác a prekladov Zory Jesenskej, príznačne sa ani v novom vydaní Roznerových spomienok na jej jestvovanie nenachádza odkaz.

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť