„Mama, ktorá všetko vie, je veľmi nebezpečná.“
(z rozprávky Vlk a sedem kozliatok)
„Ako sa volá táto rieka?“
„Apollo.“
„Nie, to je most. Ako sa volá táto rieka?“
„Dunaj.“
„Správne.“
„Do akého mora sa vlieva Dunaj?“
„Do Čierneho…“ Daniela sa s pýchou rozhliadla okolo seba, ale zdalo sa, že jej rozhovor so štvorročným synom si nikto nevšímal. Veď počkajte!
„Výborne, Kamilko! A cez ktoré štáty preteká Dunaj?“
„Kontrola cestovných lístkov!“
Zaujatá prezentáciou vedomostí malého génia nezaregistrovala aktuálne dianie v autobuse. Horúčkovito sa začala hrabať v kabelke. Lístok si kúpila, ale nezvyknutá cestovať autobusom, nepriradila mu ešte definitívne miesto.
Ach, tu je! Dala si ho do bočného vrecka, aby sa špinavými rukami dotkla čo najmenšieho počtu systematicky uložených vecí. Tentoraz to nevyšlo. Zamračene otrčila lístok mladému mužovi, ktorý nad ňou trpezlivo stál a usmieval sa.
Uf, ešteže už vystupujú. Zdrapla Kamilka za ruku a v tvári celá červená hrnula sa do otvorených dverí.
„Páli!“ sykol chlapček a snažil sa vymaniť si drobné rúčky z maminho zajatia.
„Vydrž, miláčik! Vieš koľko je v autobuse baktérií? Musíme si ruky dôkladne umyť, aby sme sa ich zbavili…“
„A neochoreli!“
„Áno, neochoreli!“
„A kedy bude naše auto opravené, mami?“
„Ujovia v servise vraveli, že až na budúci týždeň. Tak to ešte musíme vydržať!“ vzdychla si Daniela a usadila syna za kuchynský stôl.
„Aká je to farba, Kamilko?“ otrčila chlapcovi pod nos paradajku.
„Červená.“
„Dobre, ale po anglicky?“
„Red.“
„Výborne,“ pokývala spokojne hlavou. Ona svoje dieťa dokáže naučiť všetko, čo potrebuje! Odpovedal správne aj keď mu ukázala papriku, kukuricu a čokoládu. Kamilko je šikovný. Zvládne všetko aj bez učiteliek v škôlke. Aj tak tam deti nič poriadne nenaučia. Pustia im televízor a je to. Veď ona to dobre pozná.
„Tatino prišiel!“ prerušilo chlapča hodinu angličtiny a rozbehlo sa do predsiene.
„Umy si ruky, skôr ako ho budeš chytať!“ zakričala bez pozdravu na muža.
Andy vošiel vysmiaty, s chlapcom v náručí a pobozkal Danielu letmo na ústa. Chvíľu so synom zápasil a potom sa zvalil na gauč.
„Dnes som čítal zaujímavý článok o indiánskych matkách.“
Daniela krájajúca mäso na drobné kúsky neprejavila o tému záujem. Kamil si vytiahol jednu zo svojich encyklopédií a usadil sa k otcovým nohám.
„Vychovávajú deti úplne inak. Nechajú ich špinavé voľne behať po osade, tým im budujú imunitu a učia ich vyhýbať sa nebezpečenstvám. Chápeš, prirodzené inštinkty…“
„Nechápem,“ zavrtela Daniela odmietavo hlavou.
„Čo na tom nechápeš? Už minule som ti vravel…“
„Nechápem, na čo mi to rozprávaš! Keby som sa narodila ako Indiánka, vychovávala by som deti ako Indiánka! To je predsa jasné. Ale my nežijeme v pralese, ale v meste! To mám Kamilka vypustiť pred dom a nechať ho tam pobehovať, kým ho nezrazí auto?“
Malý zabuchol knihu a vystrašene sa pozrel na matku.
„Dávaj si pozor na jazyk!“
„Tak mi nerozprávaj také hlúposti!“
Umyla si ruky lepkavé od mäsa dezinfekčným mydlom a odtiahla chlapca od otca.
„Poď, miláčik budeš chvíľu písať!“
Položila pred syna zošit s predpísanými písmenami.
„Neviem, načo ho učíš písať? Čo bude robiť v škole? Nudiť sa?“ hneval sa Andy.
„Veď áno, ty si najmúdrejší! A potom mi budeš vyčítať, že nič nevie, lebo nechodí do škôlky!“ s hnevom hádzala do mixéra zeleninu a búrske oriešky.
„A prečo by nemohol chodiť do škôlky? Mal už štyri, nič mu nechýba…“
Vetu prerušil štekot mixéra. Kamil sa strhol a Andy nahnevane zapol televízor. Prepínal kanály bez záujmu, no chlapca obrazovka magicky priťahovala a ustavične vykrúcal hlavu.
„Vypni, prosím ťa, ten televízor, ruší ho to! Aj tak nič nepozeráš!“
Na rozžiarenej obrazovke sa objavili kreslení indiáni a pestrofarebné vigvamy.
„Nech si urobí prestávku a pozrie rozprávku.“
Kamilko sa túžobne zahľadel na matku.
„Len som tým chcel povedať, že trochu špiny nemôže uškodiť. Možno, preto má malý všetky tie alergie, lebo ho držíš v sterilnej čistote,“ pokúsil sa Andy vrátiť k téme.
Daniela s panvicou v ruke kontrolovala Kamilkove háky-báky a tvárila sa spokojne. Zdalo sa, že mužove slová nezaregistrovala. Hlavou pokynula synovi, že si môže ísť pozrieť večerníček a vrátila sa k sporáku. O chvíľu už mäso zasyčalo a bytom sa začala šíriť podmanivá vôňa.
„Dnes je sterilná čistota iba utópia. Cestujeme s Kamilkom autobusom. Vieš si predstaviť, aké sú špinavé? Navyše tam všetci kašlú a kýchajú!“
„Čo som ti ja ťukol auto? Nemôžem za to, že musíš cestovať autobusom. A nejako skoro kašlú, nie? Veď je len september!“
Neodpovedala. Andy vedel, že sa v nej zbiera hnev. Niekedy si nemohol pomôcť. Rýpal do nej, kým ju úplne nevytočil. Neznášal totiž, to jej dokonalé ovládanie emócií, a aspoň raz za čas ju chcel vidieť prirodzenú. Hoci aj prirodzene nahnevanú.
Otvárala konzervu s kukuricou, ale veľmi sa jej nedarilo. Koliesko otvárača ustavične vybiehalo so svojej dráhy a krivilo okraje plechovice.
„Mám ti pomôcť?“ Andy sa pokúsil dať otázke zmierlivý tón.
„Netreba!“ neprijala Daniela jeho snahu a vytiahla zo zásuvky menej sofistikovaný model. Kukurica sa už za okamih ocitla na mieste určenia a čoskoro k nej pribudla aj rozpustená horká čokoláda.
Rozprávka skončila. Kamilko sa sklamane zahniezdil.
„Večer ti prečítam z Knihy džunglí, chceš?“
Daniela tresla hrniec s uvarenou ryžou znovu na sporák a celá červená v tvári sa zahľadela na svojho zákonitého.
„Nie je ti to už trápne s tými Indiánmi? Vieš, aj ja som ten článok čítala. Poslala mi ho Renáta. A poriadne ma rozčúlil. Hlavne tá časť, kde tým tvojim dokonalým Indiánkam veľmi nevadí, keď im nejaké to dieťa zomrie.“ Danielin hlas prechádzal do hrôzostrašnej kadencie, ale Andyho to nezastavilo.
„Ale veď on chcel len povedať, že sa o naše deti príliš strachujeme a možno by sme mali viac dôverovať prírode,“ pokúsil sa namietať.
„Ako môžeš vedieť, čo tým chcel povedať? Napísal, čo napísal…“ a tým u mňa skončil, dodal ešte jej pohľad, hoci myšlienku nahlas nevyslovila.
„Je to tak, Danielka. Ty sa o Kamila príliš bojíš a tým strachom ho vlastne ničíš!“
„Ničím?“ Tak to už bolo na Danielu priveľa. Odtieň jej tváre sa z červenej menil na bordovú a každý všímavejší partner v rozhovore by sa začínal obávať srdcovej príhody. Andy nie.
„Áno, ničíš. Nielenže ho neustále dezinfikuješ, ešte za ním aj sliediš ako strážny pes. A on to vôbec nepotrebuje. Veď ten chlapec sa nemôže ani nadýchnuť tak, aby si o tom nevedela. Mala by si mu dať väčšiu voľnosť!“
Znovu porušovali zásadu, na ktorej sa už toľkokrát dohodli. Nehádať sa pred dieťaťom. Ale zjavne si to ani jeden z nich neuvedomoval. Kamil ich sledoval s očami dokorán a ani nedýchal. Rozprávali predsa o ňom.
„Má štyri roky!“ Daniela sa už vôbec neovládala a kričala na Andyho akoby sa nachádzal na druhom konci mesta a nie miestnosti.
„Rozprávaš, akoby mal osemnásť a ja ho nechcem pustiť na diskotéku!“
Andy sa uškrnul.
„Pochybujem, že ho pustíš. Možno, keď bude mať tridsať a to už bude radšej sedieť v štrikovanom svetríku pred telkou a napchávať sa popcornom! Keby sme mali viac detí, neprežívala by si to tak.“
Daniela sa navonok upokojila. Od začiatku mala vedieť, kam tento rozhovor smeruje. Andy chce ďalšie dieťa. Preto mu neschádzajú z mysle indiánske matky. Ale na to nech radšej zabudne. Ona sa chce o svojho syna postarať čo najlepšie. Venovať mu každú voľnú chvíľu. Je presvedčená, že ženy, ktoré majú viac detí im nemôžu dať to, čo chce ona pre Kamilka. Rozvinúť všetky jeho schopnosti, ktorých má tak veľa! Je to výnimočné dieťa a preto si aj vyžaduje mimoriadny prístup. Nakladala na taniere kôpky ryže, kúsky kuracieho mäsa a výdatne to polievala omáčkou, ktorá voňala koriandrom a škoricou.
Andymu pípla sms-ka. Pozrel na displej. Renáta. V rýchlosti prečítal jedinú vetu, lebo Daniela neznášala telefonovanie počas jedla. Odložil mobil do vrecka. Nebude sa pýtať, kto mu písal. To by bolo pod jej úroveň. Slastne vdýchol omamnú vôňu a spokojne sa posadil za stôl. Vzápätí vyskočil a poslušne naklusal do kúpeľne za manželkou a synom. Viac sa nechcel hádať. Tie ruky si pokojne umyje aj tri razy. Daniela bola vynikajúca kuchárka a tak s vidinou dnešného skvelého jedla a zajtrajšieho vzrušujúceho rána kapituloval a rozhodol sa už nespomenúť indiánske matky, ani ich šťastné deti.
-Rano ta cakam, tvoja tuziaca sqauw.- Renátina správa ho hriala počas celého večera. Kamilkovi však zo žiadnej Knihy džunglí neprečítal. Zabudol. A tak mu Daniela porozprávala rozprávku o kozliatkach. Tú mal najradšej.
Recept na indiánske kurča
400g kuracieho mäsa
olej
3 lyžice očistených búrskych orieškov
3 väčšie paradajky
1 zelená paprika
1 stredne veľká cibuľa
3 strúčiky cesnaku
3 lyžice sterilizovanej kukurice
kúsok horkej čokolády
koriander
mletá rasca
škorica
soľ
Postup:
Kuracie mäso nakrájame na menšie kúsky. Paradajky sparíme a zbavíme šupky.
Papriku, cibuľu a cesnak očistíme a pokrájame. Takto pripravenú zeleninu rozmixujeme spolu s búrskymi orieškami, rascou, koriandrom a škoricou.
Na oleji sprudka opečieme kuracie mäso, pridáme omáčku a spolu miešame asi dve minúty. Podlejeme vodou, posolíme, pridáme kukuricu a prikryté dusíme do mäkka. Nakoniec pridáme rozpustenú čokoládu. Podávame s dusenou ryžou alebo opekanými zemiakmi.
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments