Zápisky zo zeleného ostrova

Keď je v Írsku leto

By Martina Junkers
29. júna 2011

Horúčavy, ktoré v posledných týždnoch potrápili Európu a vyvrcholili krupobitím a búrkami nás šťastlivo obišli. Teda, aj my sme mali dážď, ale to počasie okolo pripomínalo skôr november. Ako hovoria Íri, v našej krajine je leto, keď svieti slnko a je teplo a to môže byť aj jeden víkend alebo týždeň v apríli.

Íri si radi pospia. Na rozdiel od našincov tu vstávať so zakikiríkaním kohúta (alebo budíkom nastaveným na nekresťanskú hodinu) nie je cnosť a ak začínate robiť dobrovoľne pred deviatou, považuje sa to za výstrednosť hraničiacu s bláznovstvom. Čas od času, ak sa jedná o zaujímavú vec, však urobia výnimku a tak to bolo aj pred týždňom v sobotu.

O Tare som už raz na mojom blogu písala. Mýtmi opradený kopec, ktorý od pradávna slúžil Írom ako centrum náboženských i mocenských rituálov. Určite bol impozantný aj vtedy, keď bola krajina okolo celá zalesnená, dnes je okolie takmer pozbavené stromov, aby sa farmárom mali kde pásť všadeprítomné ovce a kravy a výhľad na krajinu je za pekného počasia naozaj veľkolepý. Viem si predstaviť, ako tam stál kráľ, pozeral dookola a hovoril si „nádherná krajina, oplatí sa jej vládnuť. Len keby stále toľko nepili, takto nás Angličania obsadia ani nestačíme povedať do zbrane!“

Králi sú už minulosťou, i keď jedna kráľovná nás bola minule navštíviť a celé to v zdraví prežila, až na pár skupín protestujúcich proti jej prítomnosti a ktoré sa klasicky pre väčšinu odbojárov nevedeli dohodnúť, takže aj to málo, čo mali pripravené sa minulo účinkom. Na Tare sa teda striedajú archeológovia, turisti, ovce a domáci, čo sa tam prišli poprechádzať a raz do roka sa tam stretne skupina nadšencov, ktorým nevadí, že sú štyri hodiny ráno a zvyšok krajiny buď ešte spí alebo sa práve po návrate z piatkovej párty zvalili do postele alebo jej blízkosti, v závislosti od množstva vypitého alkoholu.

Tara Dawn Run, 4 km at 4 AM sa volá tento beh a i keď vzdialenosť nie je veľká, priťahuje dostatok ľudí, ktorým sa páči myšlienka prísť za úplnej tmy na Taru a rozbehnúť sa v ústrety vychádzajúcemu slnku. Pri skupine viac než 600 ľudí veľmi nemožno hovoriť o intímnej atmosfére, ale keď sa nachádzate niekde uprostred zelenej púšte, ako svoju krajinu domorodci zvyknú nazývať, naokolo nič, len občasné farmy a tri kravy, ktoré na vás začudovane pozerajú ako sa rozcvičujete, máte predsa len pocit určitej izolácie a exkluzivity, akoby ste boli s tým behajúcim davom sami na sveteVýhodou takéhoto športového začiatku víkendu bolo, že keď som niečo po piatej prišla naspäť domov, mohla som zaľahnúť do postele a ešte si ďalšie dve hodinky pospať.

Spánok je u nás teraz dôležitý, hlavne ak máte dieťa, ktoré má energie, že by ňou mohlo zásobovať jednu metropolu. Naša malá už nie je taká malá, lieta po svete akoby jej mal utiecť, pedáluje na svojom autíčku, ktoré nazýva vrum-vrum, naháňa nášho kocúra, ktorý sa už nadobro zmieril s tým, že daňou za plnú misku a okupovanie postele v hosťovskej je malá rúčka, ktorá ho trochu neohrabané hladká a občas zatiahne za fúzy alebo chvost. Od rána do večera je v pohybe, s občasnými prestávkami na jedlo, i keď aj to najradšej je systémom jedna lyžička jogurtu, potom urobiť okruh, počas ktorého niečo namaľuje, zbúra postavenú papierovú vežičku, okvapká jej ruiny jogurtom a príde si po ďalšiu porciu. Jej kedysi obľúbené kreslo sa zmenilo na mučiarsky nástroj, pretože sa z neho nedá ujsť. Teda, pokiaľ nezistí, ako sa dá vymotať z popruhov, ako sa jej to už podarilo v kočíku. Vtedy sa na ňu bezmocne pozeráme a hovoríme si, že tá bábätkovská bezmocnosť nebola len krásne rozkošná, ale v podstate aj dosť praktická.

Výhodou jej rastu však je strava – už nemusím robiť extra zeleninové pyré, dávať pozor, aby tam nebolo niečo, čo nesmie alebo príliš veľké kusy, ktoré nepohryzie. Tak si naša ratolesť minule pochutnala na zeleninovom koláči, kde som využila zvyšky parmezánu po špagetách, fetu, ktorá sa mi povaľovala v chladničke a čerstvú mätu zo záhrady.

Obyčajne robím zeleninový koláč s pizzovým cestovým základom, ale teraz som mala chuť na niečo iné. V anglicky hovoriacej kuchyni sa tomuto cestu hovorí shortcrust a používa sa na slané i sladké koláče, vtedy sa tam pridáva trochu cukru.

Jeho príprava je veľmi jednoduchá. Základné pravidlo je, na diel múky pridáme pol dielu tuku, najlepšie masla a na to studenú vodu, aby sa nám cesto spojilo.

Na rozdiel od kysnutého cesta je pri príprave dôležitá rýchlosť, cesto nemá byť ubité, ale ľahučké a jemne lúpavé.

Pripravíme si maslo, ktoré posekáme na kúsky a necháme zohriať na izbovú teplotu. Potom ho pridáme do múky a začneme ho prstami do nej vtierať, pričom múku dvíhame hore a necháme padať do misky, aby bola pekne vzdušná. Nerobíme to dlho, potrebujeme omrvinkovú konzistenciu s väčšími hrudkami. Najlepšie je, ak máme studené prsty alebo si na to najať zopár žiab z rybníka. Keď sa to pred nami hrudkuje, uchopíme príborový nožík, do pohára dáme veľmi studenú vodu, časť pridáme do cesta a spracujeme nožom. Vody netreba veľa, len aby sa nám začala tvoriť súvislejšia hmota. Cesto rýchlo zguľkujeme, zabalíme do fólie a dáme najmenej na 30 minút do chladničky.

Medzitým si pripravíme ďalšie ingrediencie. Ja som zobrala za hrsť mäty a posekala ju na drobno s niekoľkými strúčikmi cesnaku. Potom som si prichystala papriku, vybrala som vnútro a narezala ju na krúžky a to isté som urobila aj s niekoľkými paradajkami.

Keď už bolo cestu veľmi zima, vybrala som ho z chladničky, vyvaľkala ho na tenko na pomúčenej podložke a uložila na plech. Vrch cesta som potrela trochou olivového oleja, naozaj len tenučkú vrstvu, posypala cesnakovou mätou, trochu opeprila a roztrhala a rovnomerne rozložila dva plátky dobrej šunky. Na ňu som nakládla papriku a paradajky, trochu osolila a posypala parmezánom a rozdrobenou fetou.

Piekla som asi 30 minút pri teplote 200°C, ktorú som po 10 minútach znížila na 180°C.

Je to zdravé, je to chutné, je to dobré a ešte lepšie, ak sa podáva so zeleninovým šalátom. Môžte to jesť za tepla alebo zbaliť piknikový košík či ruksak a vybrať sa do prírody.

Dobrú chuť!

Na záver niekoľko fotiek z nášho behu :